Jediné, čo môžeme urobiť, je bojovať za umenie a spájať ľudí, hovorí holandský dirigent

Dlho bol film podľa neho považovaný za nižšie umenie než je divadlo či opera. On sa to však snaží zmeniť. Holandský dirigent ERNST VAN TIEL riadi orchestre po celom svete pri filmových koncertoch. Má za sebou dirigovanie hudby z filmov West Side Story, Titanic či sériu o čarodejníkovi Harrym Potterovi.

"Keď prídu ľudia na filmové koncerty, počujú a vnímajú viac hudby, než v kine alebo v televízii, kde sa stráca za dialógmi," hovorí pre SME Tiel. Aj filmová hudba podľa neho pracuje s akciou, vytvára a mení atmosféru.

Zároveň pozoruje, že v orchestroch je čoraz viac mladých ľudí, rovnako aj v publiku. "Vyrastajú s filmovou hudbou a postupne si uvedomujú jej výnimočnosť. Vnímajú, že skladatelia hudby nie sú na druhej či tretej koľaji," vysvetľuje.

Do Bratislavy sa vracia s filmovým koncertom tretej časti série Harry Potter 11. januára. Bude dirigovať 130-členný Symfonický orchester Slovenského Rozhlasu a rovnako aj Zbor.

Popri cestovaní vníma, ako sa z umenia stáva politická téma. "Bohužiaľ, nedeje sa to len na Slovensku. Jediné, čo môžeme urobiť, je bojovať za umenie a spájať ľudí. Máme jednu krajinu, jednu zem a musíme sa o ňu deliť," hovorí.

V jednom rozhovore ste uviedli, že ste si počas dospievania často púšťali českých skladateľov ako Antonína Dvořáka či Bedřicha Smetanu. Čím sú pre vás výnimoční?

Sú pre mňa špeciálni z veľmi jednoduchého dôvodu. Môj otec mal od nich veľa nahrávok. Živo si pamätám na staré platne s českými skladateľmi, ktoré u nás pravidelne hrali na masívnom gramofóne.

Išlo o skvelú hudbu, ktorá pre mňa predstavovala niečo záhadné a mystické, mohol som pri nej popustiť uzdu svojej fantázie. Miloval som Dvořákove Slovanské tance.

Veľmi ma však zaujímajú aj neznáme majstrovské diela. Je to možno trochu protichodné, no rád objavujem neznámu hudbu a rád sa do nej zaľúbim.

Ernst van Tiel počas skúšky s orchestrom v Slovenskom rozhlase. (zdroj: Jozef Jakubčo/SME)

Na Slovensko sa vraciate už tretí rok pre filmový koncert o Harrym Potterovi, ktorý dirigujete. Vnímate aj aktuálnu situáciu kultúry, z ktorej sa v našej krajine stala politická téma?

Bohužiaľ, nedeje sa to len na Slovensku. Jediné, čo môžeme urobiť, je bojovať za umenie a spájať ľudí. Máme jednu krajinu, jednu zem a musíme sa o ňu deliť.

Umenie vnímam ako jednu z vecí, ktoré môžu spoločnosť kultivovať a posunúť ju na inú úroveň. No je hlúpe, ak sa ho niekto snaží uzurpovať pre seba.

Chcem však povedať, že našou najlepšou investíciou je priviesť deti k hudbe. Scitlivejú, budú sa viac socializovať, zlepší sa ich motorika a premýšľanie. Deti, ktoré navštevujú hodiny hudobnej výchovy, sú lepšími žiakmi. Je to absolútne dôležité.

Pred rokmi ste s Bruselskou filharmóniou dirigoval pôvodnú hudbu k filmu Umelec, ku ktorému ste aj skladali niektoré piesne. Soundtrack a film získali v roku 2012 mnoho ocenení, vrátane Oscara. Čo to pre vás znamenalo?

Moju prácu to až tak nezmenilo. Vďaka úspechu sme mohli hudbu z filmu hrať častejšie, bol o ňu záujem. Mám pocit, že od toho momentu začali publikum a orchestre viac rešpektovať filmovú hudbu.

Čoraz viac dirigujem aj staršiu filmovú hudbu od Franza Waxmana, či Bernarda Hermanna a iných veľkých skladateľov, ktorí sú najmä v Európe veľmi podceňovaní. Snažím sa tak ukázať filmovú hudbu na rovnakej úrovni, ako je hudba prezentovaná vo filharmóniách, opere, balete.

Aj filmová hudba pracuje s akciou, vytvára a mení atmosféru. Čoraz viac ľuďom sa tento spôsob páči. Získava si rešpekt.

West Side Story, Spievanie v daždi, E. T. – Mimozemšťan, či Titanic. Dirigovali ste už viaceré filmové premietania. Čo vás k tomu priviedlo?

V roku 2004 som dirigoval symfonický orchester v Monte Carle. Neskôr sa ma spýtali, či by som nedirigoval hudbu k filmu Alexander Nevský. Soundtrack k filmu zložil Sergej Prokofiev. Išlo o skvelú skúsenosť.

Trénoval som sám seba v nasledovaní filmu. Ten totiž nevediem a ani ma nepočúva. Je to len o presnosti.

Keď prídu ľudia na podobné filmové koncerty, počujú a vnímajú viac hudby, než v kine alebo v televízii, kde sa stráca za dialógmi.

Ernst van Tiel počas filmového koncertu prvej časti Harryho Pottera. (zdroj: Katarína Bubeníková)

Prekvapila vás popularita týchto koncertov po svete?

Nebol som prekvapený, no uvedomil som si, že v orchestroch a v publiku je čoraz viac mladých ľudí. Vyrastajú s filmovou hudbou a postupne si uvedomujú jej výnimočnosť.

Vnímajú, že skladatelia hudby nie sú na druhej či tretej koľaji. Na prvom mieste sú, samozrejme, režiséri, tí určujú kvalitu filmu.

Dirigujem aj staršie filmy ako napríklad Spievanie v daždi alebo West Side Story či Psycho, ktoré sú veľmi kvalitné. Aj preto sú koncerty vždy vypredané.

Sú filmové koncerty, ktoré by ste dirigovať nechceli?

Napríklad také, kde nie je dostatok hudby. Nemôžete nechať orchester len tak postávať na javisku.

Existuje určité pravidlo, že aspoň 60 percent filmového času musí tvoriť hudba. Rovnako musí byť dobrá hudba a aj film. Všetky tieto aspekty sú dôležité.

Film, rovnako ako opera či balet, je totiž kombináciou všetkých druhov umenia. Od kostýmov, cez hudbu až po osvetlenie.

Už tretí rok koncertujete s pokračovaním Harryho Pottera. Čím si vás séria získala?

Určite Johnom Williamsom, ktorý bezpochyby patrí k špičke filmových skladateľov a robil soundtrack k filmom o Harrym Potterovi. Spôsob, akým skladby komponoval a napísal, je výnimočný a atraktívny hlavne pre divákov a diváčky.

Preto ak mám príležitosť dirigovať niečo od neho, neváham. Zároveň vnímam nadšenie fanúšikov a fanúšičiek série po celom svete. Ide o veľmi špeciálnu komunitu, ktorá je za koncerty vďačná a užíva si ich.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Harryho Pottera s orchestrom vypredali. Chcú aj pokračovanie Čítajte 

Existuje nejaká špecifická filmová sekvencia, ktorá je obzvlášť náročná na synchronizáciu?

Práve teraz sme skúšali jednu scénu, ktorá má veľa neočakávaných zmien tempa. Ide o malú výzvu, no človek musí byť pripravený. Ak ste totiž pripravený, nič nie je ťažké a nič vás neprekvapí.

Bol nejaký film vo vašej kariére, ktorý bol náročný na synchronizáciu?

Dva, ktoré som spomínal: Spievanie v daždi a West Side Story. Sú to totiž staré mono nahrávky, pri ktorých je potrebné ubrať z pôvodného zvuku.

V Spievaní v daždi je napríklad veľa stepu, ktorý bol pridaný neskôr, no nie v správnej chvíli.Preto som musel nájsť rovnováhu medzi nasledovaním stepu a spevákov v muzikáli.

Počas koncertu sa však už len sústredím na daný moment a byť duchaprítomný. To je dôležité. Vnímam len dirigovanie.

Ernst van Tiel sa snaží počas dirigovania sústrediť na daný moment a byť duchaprítomný. (zdroj: BeeContent/PIAR.media)

Vnímate jedným okom aj to, čo sa deje na plátne?

Dôležité je upriamiť sa na orchester, časový kód a synchronizáciu. Dodržiavam to, podvedome viem, čo sa deje na plátne, no to nie je pre mňa príliš dôležité. Zároveň je podstatné nechať orchester dýchať, nedržať ho v napätí.

Plánujete sa s filmovou sériou vracať na Slovensko až do poslednej časti?

Taký je koncept. Všetky filmy Harryho Pottera som už dirigoval a preto by som sa chcel vracať každý rok, až kým neskončíme.

Rovnako je pre mňa je dirigovanie práca a povolanie na celý život, čo si užívam.