Mladý železničný výpravca odcestuje do náhodného mestečka, v malom hoteli kráča na prvé poschodie, v kúpeľni si napustí vaňu a podreže si žily. Zachránia ho v poslednej chvíli.
Scénka je zo svetoznámeho filmu Ostro sledované vlaky režiséra Jiřího Menzla, postavu zúfalého mladíka hrá Václav Neckář. Film patrí k tomu najlepšiemu, čo svetu dala československá kinematografia a vznikol podľa rovnomennej prózy spisovateľa Bohumila Hrabala.
Doteraz sa vôbec nevedelo, že príbeh nevznikol len vo fantázii autora, ale má reálny predobraz priamo z Hrabalovho života.
Takmer neznateľné jazvičky
„O Hrabalovi bolo známe, ako s potešením a veľmi rád potvrdzoval rôzne dezinformácie ohľadom svojho života a ochotne preberal nepresnosti niektorých ,znalcov‘ jeho biografie. Ale boli aj nečakané okamihy a dôverné chvíle, keď zložil masku pretvárky a pravda, niekedy banálne prostá, sa vydrala na povrch,“ uvádza v doslove k novému vydaniu Hrabalovej prózy Kain Tomáš Mazal.
Český fotograf, básnik a Hrabalov životopisec pre SME hovorí, že s knihami Bohumila Hrabala sa zoznámil v 70. rokoch, keď mal sedemnásť rokov. "Bolo to niečo úplne nové, než čo som čítal dovtedy. Neskôr som ho spoznal osobne a náš vzťah čoskoro prerástol do úplne dôvernej priateľskej roviny. Bol to zázrak.“
Stal sa Hrabalovým osobným sekretárom, sprevádzal ho na cestách.
Záber z filmu Ostro sledované vlaky. (zdroj: Ronald Grant Archive / Mary Evans / Pantheon / Mary Evans Picture Library / Profimedia)Mazal si spomína aj na udalosť z jesene 1994. Vtedy cestoval s 80-ročným spisovateľom okolo mestečka Bystřice neďaleko stredočeského Benešova. Keď prechádzali popri reštaurácii pri železnici, Hrabal kázal zastaviť, vraj si chce niečo pozrieť.
„Vystúpili sme z auta, on išiel k reštaurácii, stál pred ňou a niečo si šomral o izbách na prvom poschodí. ,Tak tu sa to stalo,‘ povedal po chvíli,“ spomína si Mazal.
V aute potom Hrabal spravil niečo, čo Mazala zaskočilo.
„Keď si potom v aute akoby mimochodom ešte poodhrnul zápästie ľavej ruky a zadíval sa na tie takmer neznateľné jazvičky, pravdepodobne tým niečo podstatné naznačil,“ dodáva.
Podobné jazvičky má vo filme Ostro sledované vlaky aj mladý železničiar, ktorý sa pokúsi o samovraždu.
Epizóda zo života
Hrabal bol v tom čase živou legendou, autorom známych kníh a diváci mohli znova vidieť aj oscarový film, ktorý bol za totality v trezore.
Tragikomický príbeh opisuje osadenstvo malej železničnej stanice, útrapy mladíka Miloša z lásky aj krutú vojnovú realitu. Žily si podreže, pretože zlyhal v rozhodujúcej intímnej chvíli so svojou milou. Napokon zomiera pri sabotážnej akcii, paradoxne krátko potom, ako prekonal sexuálnu traumu a nabral odvahu žiť.
Film Ostro sledované vlaky natočil Menzel podľa rovnomennej Hrabalovej novely, no oveľa menej známe je, že príbeh má korene už v existenciálnej novele Kain, ktorú Hrabal napísal krátko po druhej svetovej vojne.
O tom, že počas vojny aj Hrabal pracoval na železnici, sa vedelo, o jeho dotyku so smrťou nie.
Mazal približuje, že po rokoch sa znova vydal na miesta, kde sa kedysi zastavil s Hrabalom.
V bývalej reštaurácii v Bystřici pri Benešove nepochodil, vraj tam už desaťročia nefunguje prevádzka, no v neďalekom malom hoteli narazil na izbičky na prvom poschodí, bývalú miestnosť s vaňou a aj na svedectvo majiteľa. Tomu otec, predošlý hostinský, rozprával, ako sa tu kedysi ku koncu vojny mladý muž od železnice pokúsil o samovraždu.
Pred sto rokmi zomrel Wolker aj Kafka. Nezachránila ich ani liečba vo Vysokých Tatrách Čítajte „Dlhé desaťročia nikto nepátral a nikto sa nepýtal na možný reálny predobraz poviedky Kain,“ konštatuje Mazal. „Je to zdanlivo len detail v príbehu, epizóda zo života, ako veľa iných udalostí. Mne to napadlo až v tej priamej súvislosti, keď mi Hrabal ukázal reálne stopy jazvičiek. Potom si už dáte do súvislostí, ako Hrabal písal, ako uvažoval v textoch aj v rozhovoroch nad témou suicídia, dobrovoľnej samovraždy v duchu filozofa Senecu a ďalších osobností.“
Priznáva, že nad dávnymi udalosťami stále visí otáznik.
„Stalo sa to naozaj alebo ide len o ďalšiu Hrabalovu fikciu? Pátral som z mnohých strán, mnohé tomu naznačuje, ale definitívnu odpoveď vám nepoviem,“ konštatuje.
Obálka samostatného vydania novely Kain, ktoré vyšlo vo vydavateľstve Novela Bohemica. (zdroj: Novela Bohemica)Existencializmus made in Czechoslovakia
„Prišiel som k staničnej kase a povedal som slečne: ,Lístok,‘ Pokladníčka za okienkom povedala: ,A kam to bude, pán výpravca?‘ Zamyslel som sa a povedal: ,Pôjdem, slečna, tam, kam sa váš zrak pozrie na prvý raz.‘ (...) Nastúpil som do neosvetleného protektorátneho kupé a tíško som odchádzal. Keď som míňal stojaceho výpravcu, tu tento trikrát zvisle zakýval zelenou lampičkou, akoby kňaz vykropil rakvu. Nikto tentoraz nehral a ja som odchádzal za prostým ľudským šťastím, dať svoj život do súladu s myšlienkami.“
