Celý život som sa cítil ako opica, najdrzejšia opica. Stačilo, že som to vyslovil pred svojím kamarátom režisérom, a tomu nebolo viac treba.
Vo filme, ktorý o ňom vznikol, ho hrá počítačom vygenerovaná opica. Má jeho hlas a po pár minútach si publikum už ani nevie predstaviť, že by mohol mať nejakú lepšiu či presnejšiu podobu.
No hoci to pôsobí ako výstrelok, muzikál Lepší muž je vážny a dojemný film.
ROBBIE WILLIAMS v ňom úprimne vypovedá o tom, ako veľmi túžil byť milovaný, hodný lásky žien a najmä svojho otca. Myslel si, že sláva mu v tom pomôže, no stal sa presný opak. Najprv sa musel psychicky vyliečiť, aby mohol byť slávny.
Aj denník SME bol medzi novinármi, ktorým o svojej krehkosti a citlivosti rozprával koncom minulého roka, keď prežíval kampaň pred Zlatými glóbusmi a sníval, že sa dostane aj na oscarovú ceremóniu.
V rozhovore sa dočítate:
- čo sa mu stalo, keď prišla sláva,
- aké mal problémy, ktoré viedli k duševnému ochoreniu,
- akú pomoc dostal a prečo sa nehnevá, že nedostal lepšiu,
- aký vzťah má dnes s otcom,
- čoho sa bál pri nakrúcaní filmu a prečo v ňom niektoré dôležité postavy vynechal,
- ako reagoval jeho kolega z Take That,
- ako vníma filmový priemysel a čo by chcel v ňom dosiahnuť,
- čo považuje za darček.
Váš film je príbehom o tom, aké ťažké je zniesť slávu. Prečo to bolo ťažké pre vás?
Problém som mal už vtedy, keď som o sláve len sníval. Myslel som si, že vďaka nej sa stanem úplným človekom, že získam všetko, čo potrebujem, že konečne budem úplný. A čo sa stalo, keď konečne prišla? Ocitol som sa v existenciálnej kríze.
Našťastie, dostal som potrebnú pomoc a prešiel som si procesom sebapoznávania. Dnes mám päťdesiat rokov a som niekde úplne inde, ako som bol. Mám, po čom som túžil, ale prežívam to úplne inak. Úplne inak, ako som si to predstavoval.
Držím palce všetkým, čo si trúfajú nastúpiť na loď, ktorou je zábavný priemysel. Nech si vyberú dobrú loď. Život je krásny, život je vzrušujúci a dobrodružný. No netreba zabudnúť, že je plný aj ťažkých a bolestivých chvíľ.
Godár: Oskarovi zostal z čias školy pocit vyvolenia. To sa prejavilo aj pri aranžovaní hymny Čítajte Z vášho príbehu je zreteľné, ako veľmi ste túžili byť milovaný. To ešte stále platí?
Všetci chceme, aby nás niekto počul, aby nás niekto videl. Aby sa o nás niekto zaujímal a aby sa nám diali pekné veci.
Dlho som túto potrebu nemal naplnenú a bol som preto zlomeným človekom. Bolo neznesiteľné byť tu, medzi týmito dvomi ušami. Bol som nesmierne citlivý a zúfalo som potreboval byť milovaný. Dnes už nie som taký krehký a zraniteľný ako kedysi, ale moje duševné ochorenie súvisí s mojou krehkosťou.
Som už vyliečený? Nie úplne. Budem niekedy vyliečený? Nie, nebudem. No po tom, ako som sa oženil a stal sa otcom, cítim sa uzemnený.
Mám dôvod, prečo žiť, mám inú perspektívu na svet. Kým sa nenarodila moja prvá dcéra Teddy, bol som v jeho centre ja. Pre takého zúrivého narcisa, ako som ja, to bol riadny otras v živote. A teraz už mám deti štyri.
Čo myslíte, aký by bol tento film, keby vznikol až o desať rokov neskôr? Bude z vás ešte lepší, šťastnejší človek?
Do budúcna sa pozerám vyrovnaný, s nádejou. Ak sa bude vyvíjať tak, ako sa vyvíjal doteraz. Trvalo mi dosť dlho, kým som sa dopracoval k tomu, že sa cítim dobre. No zrejme to trvalo presne tak dlho, ako som potreboval.
Posledných päť rokov sa môj život dramaticky menil, a to k lepšiemu, takže ak budem na budúcnosť aplikovať to, čo som sa počas nich naučil, nemalo by to so mnou dopadnúť zle. Každý rok, mesiac, deň sa cítim zdravší, spokojnejší a najmä - autentickejší. Rozumiem si viac a viac a zrejme si ešte budem.
No či by z toho bol aj zaujímavý film, to neviem. Predstavujem si plagát k filmu Better Man 2. To asi nebude chcieť vidieť veľa ľudí.
Robbie Williams má vo filme Lepší muž podobu opice. (zdroj: IMDB)Dnes sa už vo verejnom priestore veľa hovorí o duševných ochoreniach, aj filmy sa o tom nakrúcajú. Ľuďom teda asi pri vašom príbehu napadne otázka: prečo vám nikto nepomohol?
Ale pomohol. Pomáhali mi moji manažéri Tim a David. Tridsaťtri rokov som mal tých istých, David už, žiaľ, nežije. Mal som veľké šťastie, že som ich stretol. Učili ma byť empatickým, súcitným, zodpovedným. Správať sa ako dospelý, snažiť sa nepiť, byť triezvy.
Je možné, že pôsobím tak, ako keby som nikdy žiadnu pomoc nedostal. Opak je pravdou. Dostal som ju a vďaka nej ešte žijem. Mnohí také šťastie nemali.
Keď ste závislý, keď veľa pijete, obklopujete sa nesprávnymi ľuďmi a robíte zlé rozhodnutia. Neviem, či to bol Boh, či vesmír, no zachránilo ma, že som stretol niekoho, kto ma inšpiroval a ťahal z temných hĺbok von.
Držím palce všetkým, čo prídu po mne a ocitnú sa medzi alkoholom a trávou, aby sa im stalo niečo podobné.
Prečo ste však vôbec alkoholu prepadli? Pred ním vás nemohol niekto zachrániť?
