„Tisíckrát ďakujem,“ vraví s prehnanou úctivosťou neznámy muž, ktorý večer po koncerte vojde do šatne slávneho dirigenta a žiada ho o autogram. „Mohli by ste tam pripísať: Na pamiatku nezabudnuteľného večera,“ žiada ho ešte. Dirigent, ktorý sa chce otravného fanúšika zbaviť, tak urobí. Ešte netuší, že na tento večer naozaj nikdy nezabudne. Onedlho ho totiž neznámy muž uväzní a prinúti ho oživiť desiatky rokov staré spomienky.
Divadlo bez masky uviedlo koncom minulého roka konverzačnú drámu francúzskeho dramatika Didiera Carona Falošná nota. Režírovala ju francúzska režisérka slovenského pôvodu Mária Záchenská, ktorá v divadle režírovala aj vydarenú monodrámu Vyučovanie dony Margarity.
Postavy mužov, ktorých spája Mozart, krutosť nemeckých koncentračných táborov a spomienky na svojich otcov, predstavujú Milan Kňažko a Emil Horváth.
Táborové orchestre slúžili na pobavenie aj týranie
Dirigent Miller sa už nevie dočkať, keď v Ženeve dodiriguje posledné koncerty a s celou rodinou sa presťahuje do Nemecka. Berlínsky múr nedávno padol, vo vzduchu cítiť slobodu, on sa konečne môže vrátiť do rodnej krajiny a stať sa šéfom slávnej hudobnej inštitúcie. Nečaká, že otravný fanúšik Dinkel vie o jeho nemeckej minulosti viac, ako ktokoľvek iný.
„Fotografia! Zázračný vynález! Naozajstný dôkaz, že sa nám len nesnívalo! A už nehovorím o tom, ako môžeme znovu prežívať zachytený okamih,“ vraví mu, keď ho inštruuje, ako má držať husle a ako sa tváriť.
O pár chvíľ sa však Millerovi ukazuje záber z koncentračnom tábora Birkenau. Miller má na nej nohu vyloženú na mŕtvom tele ako na loveckej trofeji.
