Je veľkou dámou svetovej kinematografie a je si vedomá, že cez svoje postavenie môže formovať verejnú mienku. Keď rozpráva, máte pocit, že by mohla ako politička viesť verejnú diskusiu na akúkoľvek tému, no zároveň sa neubránite dojmu, že v sebe uchovala bláznivú dušu mladého dievčaťa a nevie to úplne skryť.
Veľmi ju potešilo, keď dostala otázku o empatii a výchove, ktorú doma dostala. Rozprávali sme sa o tom, ako pripravovala film o vojnovej fotografke Lee Millerovej, ktorá priniesla svedectvo z holokaustu a je známa tým, že po tom, ako bola v Dachau, sa vyzliekla v Hitlerovej kúpeľni a v jeho vani zo seba zmyla nazbieranú špinu.
Tentoraz mala viacnásobnú úlohu. Okrem toho, že Lee hrá, rovnomenný film aj sama produkovala. Jej desaťročný syn ju za celý svoj doterajší život nevidel inak, len ako bojuje o to, aby konečne vznikol. Ešte stále na ňu myslíš? zvykne sa jej občas opýtať. A ona mu pravdivo odpovie. Myslím.
Hoci mala Lee Miller problémy s alkoholom, trpela posttraumatickým syndrómom a nevedela mať so svojím synom plnohodnotný vzťah, KATE WINSLET v nej vidí aj veľa takých čŕt, s ktorými sa ochotne stotožňuje.
O niekoľko dní sa bude s Lee uchádzať o cenu BAFTA v kategórii výnimočný britský film. V rozhovore pre SME jeho proces výroby označila za presne taký zážitok, aký na prahu päťdesiatky potrebovala.
V rozhovore sa dočítate:
- Čo našla v archívoch vojnovej fotografky.
- Ako si vysvetľuje jej fotku v Hitlerovej vani.
- Čo si myslí o mužskom ochranárstve.
- S akými predsudkami sa vo svete filmu stretla.
- Kam je ochotná v práci zájsť a čoho sa nemieni vzdať.
- Prečo si myslí, že na prahu päťdesiatky má šťastie.
Bojíte sa niekedy vojny? Keď sme boli my dve deti, hrozila tretia svetová.
Obávam sa, že dnes je hrozba vojny konkrétnejšia ako tá, čo sme cítili my.
Je mi ľúto mladých ľudí, v akom svete dnes žijú, je mi ľúto našich detí. Predstavujem si, akí sú neistí z predstáv o budúcnosti, a je mi pri tom smutno. Pretože ich neohrozuje iba vojna.
My sme sa nemuseli báť klimatických zmien, nemuseli sme si klásť otázku, či sa naše deti nebudú trápiť. Ony si už, žiaľ, takéto otázky kladú. Nie je to hrozné?
Keď je hrozba vojny taká prítomná v našich životoch, prečo tak dlho trvalo, kým film Lee vznikol?
Chceli sme byť na sto percent spokojní so scenárom. A keď sme neboli, potrebovali sme ďalšie peniaze, aby mohol vzniknúť nový draft.
Zistila som, aké to je nakrúcať film v nezávislej produkcii: peniaze neboli samozrejmosťou. Chodila som som na všetky obchodné stretnutia, vybavovala všetky telefonáty.

Prečo bolo také ťažké presvedčiť investorov?
Mnohí boli muži a pýtali sa ma: Prečo by ma mala táto žena zaujímať? Prečo by som si ju mal obľúbiť? Frustrovalo ma to.
Je pravda, že bojovala s alkoholom a že sa na nej prejavoval posttraumatický syndróm, no im sa nepáčilo ani to, aká bola bojovníčka a ako cieľavedome išla za tým, aby boli odhalené vojnové zločiny.
Kto si vyhľadá jej profil na Wikipédii, v prvých riadkoch sa dočíta, že bola modelkou.
To ma najprv nesmierne hnevalo. Bývalá modelka, milenka a múza Mana Raya. To isté sa písalo o speváčke Marianne Faithfullovej. Bývalá priateľka Micka Jaggera. Potom som si povedala, kašľať na to, som tu preto, aby som tento prístup k ženám zmenila.
Bolo pre mňa veľkým privilégiom, že som ju mohla ľuďom predstaviť - a inak ako cez mužský pohľad. Nerobila som z nej obeť, nerobila som z nej sexuálny objekt.
Lee šla v zrelom veku do vojny a čitateľkám časopisu Vogue priniesla fotodokumentáciu toho, čo sa udialo počas druhej svetovej vojny. Veľa žien to inšpirovalo k tomu, aby svoje dcéry vychovávali v rovnakom duchu. Povzbudzovali ich, že môžu byť silné, nezávislé, principiálne a zároveň empatické.
Medzi legendárne fotografie patrí tá, ako vstúpila do Hitlerovej vane v dome, kde ešte pár hodín predtým bol, a osprchovala sa. Viete si predstaviť, že by ste niečo také urobili?
Pri tomto je dôležité vedieť dve veci.