Vo vianočnej rozprávke si strihol tatka kráľa, od januára hrá otca pôrodníka a pokračuje v úlohe gardistu s utajeným dieťaťom a židovskou manželkou.
Herec a už aj divadelný režisér MARTIN MŇAHONČÁK hovorí, že vlastná skúsenosť otca mu príliš nepomohla pripraviť sa na rolu v seriáli Dotyk života.
A platí to aj naopak, netuší, ako by sa zachoval, keby sa dostal do situácií, aké prežíva jeho postava v Dunaji. Pri dlhodobom nakrúcaní seriálu si však naplno uvedomil, že akékoľvek problémy napokon zovšednejú, že človek sa naučí žiť aj s ťažkou situáciou.
Na Štedrý deň ste boli v televízii v novej rozprávke Čarovné jablko. Pozerali ju aj vaše deti?
Áno, pozerali tatka kráľa. Veľmi sa im to páčilo a pýtali sa, kedy budem mať takú bradu aj naozaj.
Ako sa vám hralo v rozprávke?
Veľmi dobre, nakrúcal s nami vynikajúci kolektív mladých ľudí a český režisér Jakub Machala udržiaval po celý čas dobrú náladu.
Hrali ste niekedy predtým aj princov?
Nikdy v živote.
A pôrodníka, akého hráte v novom seriáli Dotyk života?
Hral som na urgente, hral som primára, hral som anestéziológa, ale pôrodníka nikdy, až teraz prvýkrát.
Adam Bardy: Aj mňa zaujímalo, či je moja postava v Dunaji kladná alebo záporná Čítajte Keď si človek oblečie biely plášť, vraj hneď pôsobí dôležitejšie nielen na okolie, ale aj sám na seba. Cítili ste sa tak i vy?
Neviem to povedať, lebo nie som skutočný doktor, som len herec, ktorý doktora hrá. Nepoznám pocit, čo to je byť doktorom naozaj. Navyše, my sme ani neboli v bielom alebo bledomodrom odeve.
Seriál Dotyk života je vytvorený podľa úspešnej dánskej predlohy. Videli ste ju?
Kúsok som si pozrel, lebo ma zaujímala, aká je tam nálada, kamera, atmosféra. Inak to nemám rád, pozerať sa na veci, ktoré idem robiť, lebo to človeka, či chce alebo nechce, zvádza ku kopírovaniu, a to by som bol nerád.
Nie je dánske zdravotníctvo príliš odlišné od toho slovenského?
To je možné, ale my nerobíme dokument o zdravotníctve, točíme seriál o vzťahoch, ktoré sa odohrávajú v zdravotníckom prostredí.
Vy ste sa s manželkou až pomerne nedávno po dlhom čakaní stali dvojnásobnými rodičmi. Takže ste si asi toto prostredie odžili z opačnej strany, zo strany rodičov, ktorí túžia po dieťati. Pomohla vám táto skúsenosť pri tvorbe postavy?
Pôrodník a otec, to sú úplne odlišné role, je obrovský rozdiel pomáhať cudzím deťom na svet a sledovať, ako sa vám narodí to vaše. Ale je tam jedna vec, ktorá mi z vlastnej – pomerne čerstvej – skúsenosti „pomohla“ a to, že viem, aké je držať novorodeniatko na rukách.
