Keď otvorila dokument s poznámkami nominantov ministerstva kultúry, pocítila tlak na hrudi. Z päťdesiatich deviatich projektov vyhodnotili Šimkovičovej nominanti ako problematickú viac ako tretinu, navrhli sumy, ktoré by pre mnohé časopisy boli likvidačné a podporili aj konšpiračný web.
„Bola by som veľmi nerada, ak by to celé vyznievalo ako prehra. Podarilo sa nám zachrániť takmer dvadsať časopisov, ktoré by inak pravdepodobne zanikli. No presvedčiť o opaku radu, ktorá jednoznačne chcela vytiahnuť niektoré projekty napriek tomu, že nie sú dobré, by bol nadľudský výkon,“ vraví VERONIKA KREJČOVÁ.
Je členkou odbornej komisie Fondu na podporu umenia a medzi prvými zažila vypočutie novou radou, kde majú väčšinu nominanti ministerstva kultúry.
V rozhovore sa dočítate:
- Aká bola jej skúsenosť s FPU v minulosti, aká je dnes a koľko trvá odborná príprava?
- Či bola podľa nej chyba, že v minulosti FPU nepodporil Literárny týždenník?
- Aké pocity mala, keď videla rozhodnutie rady o pridelení podpory?
- Aké argumenty použila rada pri podpore Slovenských národných novín a konšpiračného webu?
- Či nemá pocit prehry?
Aké sú vaše skúsenosti s Fondom na podporu umenia? Koľkokrát ste doteraz boli členkou odbornej komisie?
Prvý raz som bola ako členka odbornej komisie v oblasti časopisov v roku 2021. Štandardne som bola navrhnutá členom rady a na základe môjho životopisu bola moja nominácia schválená. S časopismi mám bohatú skúsenosť na rôznych úrovniach. Produkčnú, editorskú či ako šéfredaktorka.
Na Slovensku naozaj nie je veľa odborníkov, ktorí by mali skúsenosti v oblasti časopisov a zároveň neboli v konflikte záujmu, takže som sa losom vždy stala členkou komisie. Od decembra 2021 som bola v komisii každoročne, v roku 2022 a 2023 som jej predsedala. Tentoraz som však požiadala o to, aby som bola iba podpredsedníčkou.
Minulý rok desiatky členov odborných komisií zvažovali na protest proti novej legislatíve odchod. Boli ste medzi nimi?
Veľmi intenzívne som to zvažovala. Bola som na zozname signatárov a signatárok, dokonca na popredných priečkach. Keď mi teda v decembri prišla výzva na to, aby som nastúpila do komisie, mala som veľkú morálnu dilemu.
Vtedy však čoraz viac vecí nasvedčovalo tomu, že bude oveľa lepšie, ak budem bojovať zvnútra a nenecháme kvalitné projekty padnúť. To je nastavenie mnohých členov odborných komisií aj zamestnancov fondu. Vravela som si, že ak by som mohla pomôcť zachrániť čo i len jeden časopis, tak moja práca bude mať zmysel.
Ako v minulých rokoch prebiehali zasadnutia odborných komisií?
Profesionálne. Po minulé roky sme vždy vedeli nájsť veľmi pekné konsenzuálne rozhodnutia, a to aj napriek tomu, že sme vždy názorovo rôznorodá komisia. Ja som mladšia žena, som liberálka. Ale v komisii so mnou sedel napríklad aj pán Ernest Huska, ktorý je starší a konzervatívnejší.
Vždy som to vnímala ako pozitívum, že vďaka tomu vieme pokryť širšiu škálu názorov, vedeli sme počúvať argumenty toho druhého a vždy sme došli ku kompromisu. Nikdy sa nediali žiadne drámy, nikto na nikoho nekričal, vždy všetko prebehlo absolútne slušne.
Ako predsedníčka komisie som potom išla referovať rozhodnutie komisie rade, čo trvalo zhruba desať minút.
Šimkovičová dodržala slovo. Jej nominanti obišli odborníkov a LGBT festival nedostal ani cent Čítajte A tento rok?
Tento rok to bolo iné. Už počas prípravy sme cítili, že na nás bude vyvíjaný oveľa väčší tlak. Po prvý raz sa stalo, že si o podporu FPU zažiadala aj Matica slovenská so žiadosťou o podporu Slovenských národných novín. Všetci sme sa pritom zhodli, že to je červená čiara. Aj tí, ktorí boli naklonení podporiť napríklad Literárny týždenník alebo časopis Dotyky, rozhodne nechceli podporiť Slovenské národné noviny a hneď sme ich vylúčili.
V komisii však zaznievali hlasy, že nepodporenie Literárneho týždenníka alebo Dotykov, ktoré sa spájajú s Romanom Michelkom (poslanec SNS, člen Spolku slovenských spisovateľov, jeho predstavenstva aj člen Matice slovenskej, pozn. red.), bola chyba a že by sme ich mali tento rok podporiť.
Z vášho pohľadu to bola chyba?
Nebola to chyba, pretože nesplnili ani základné technické požiadavky. Ich žiadosti boli nesprávne vyplnené, rozpočty boli buď nepresné, alebo úplne premrštené. Navyše súčasťou žiadosti, ktorá žiada o financie nad 40-tisíc eur alebo podporu na tri roky, je aj osobné vypočutie. Za tri roky, čo som bola v komisii, sa nikdy páni šéfredaktori nedostavili. Vypočutie teda bolo neúspešné, žiadosti neúplné a to znamená, že sme ich podporiť nemohli bez ohľadu na obsah.
Obsahová stránka časopisu Dotyky a Literárneho týždenníka teda nebola najzásadnejší problém?
Nebudem sa tváriť, že nie. Sú to časopisy, ktoré svojou kvalitou už dávno neobstoja v konkurencii, ktorú prezentujú ostatné časopisy. Ak to môžem hodnotiť odborne, tak poviem, že kvalitatívne sú nepostačujúce. Literárny týždenník sa aspoň trošku rozbehol na webe, k čomu sme ich všetky tri roky, čo boli nepodporení, vyzývali. Ale obsahovo boli stále slabé.
