Sivé, chladné skaly z prvého záberu filmu pripomínajú tak trochu tvár ústrednej hrdinky. Staršej ženy s prísnym výrazom, ktorý prezrádza zároveň hrdosť.
V závere filmu Mosty sa však na jej tvári objaví aj čosi iné. Celkom iné.
Úvodný titulok filmu hovorí o tom, že gruzínčina aj turečtina sú rodovo neutrálne jazyky. A jeho opodstatnenie sa pomaly vyjasňuje v priebehu filmu.
Tá prísne vyzerajúca gruzínska žena má totiž poslanie. Lia dostala úlohu od svojej zomierajúcej sestry, aby našla jej dcéru, ktorá pred rokmi zmizla. Vybavená nezlomným odhodlaním sa teda vyberá do Istanbulu pátrať po svojej neteri. Po transrodovej Tekle.
Úrovne cesty
Na cestu si Lia ešte „pribalí“ trochu vtieravého a impulzívneho mladíka Achiho, ktorého doma nič nedrží.
V Istanbule teda bude nielen hľadať ihlu v kope sena, ale aj cestu k svojmu spolupútnikovi. Tí dvaja azda ani nemohli byť odlišnejší.
Režisér (a scenárista) Levan Akin sa síce sústreďuje na úzky okruh postáv, ale rád ich zároveň ponára do širšej spoločnosti. Jeho scény sú neraz plné ľudí a on medzi nimi s obľubou prechádza kamerou. Či už je to preplnený trajekt, rušné istanbulské ulice, alebo zabávajúci sa svadobní hostia.
Na cestu si Lia pribalí mladíka, s ktorým sú úplne odlišní. (zdroj: ASFK)Po príchode do Istanbulu však ústredná dvojica začína na inom mieste. V nevábne vyzerajúcej časti mesta, na ulici, kde sa koncentrujú trans ľudia. Liin kamenný výraz je vtedy poznačený strachom, sklamaním, možno aj odporom. Lenže neodradí ju to.
Akin si v procese istanbulského pátrania nachádza príťažlivé obrazové kompozície, využívajúc napríklad členitosť a patinu zanedbaných bytových domov. Inokedy sa zase pozastaví pri milej momentke zo života mestských outsiderov.
Cudzie nemusí znamenať hrozbu
To, čo sa však v Akinovom rozprávaní vznáša nad všetkým, je, že hoci sa Lia ocitla v neznámom prostredí plnom nových podnetov, nie je to prostredie ohrozujúce. A hoci je plné rozmanitých ľudí, nikto pre ňu nepredstavuje nebezpečenstvo a nespráva sa odpudivo. Naopak.
Mosty
- Švédsko/Dánsko/Francúzsko/Turecko/Gruzínsko 2024, 106 min.
- Scenár a réžia: Levan Akin
- Hrajú: Mzia Arabuli, Lucas Kankava, Deniz Dumanli
- Slovenská kinopremiéra: 6. február
Vidno to aj počas nočných výjazdov ústredných postáv, keď sa nechávajú opojiť atmosférou mesta. Ich putovanie s jasným zámerom sa tak miestami mení na zážitkové potulky. Dokonca sa pri nich chvíľami vytráca aj tá tvrdosť vo výraze Lie (ktorou si občas až podkopáva divácke sympatie).
Úplne sa však zlomí v závere snímky. Vtedy, keď prejde zásadnou sebareflexiou. Lia sa tým nestáva iným človekom, zrejme si to v sebe už dávno nosila a cítila to. No cesta a jej spolupútnik ju podnietili vysloviť to.
Cesta do Istanbulu sa tak stáva nezvyčajne silnou, hoci sa navonok neprejavuje veľmi dramaticky. Vedie k úprimnosti, otvorenosti a tolerancii. A z Mostov, ktoré vlastne stoja na jednom vzťahu a niekoľkých stretnutiach, robí film s výstižným názvom.
