Edward Norton pre SME: Snažiť sa len o to, aby som bol dobrý herec, to je na občana málo

Je známy tým, že je perfekcionalista a hoci patrí do najvyššej kategórie amerických filmových hviezd, hovorí, že sa nechce vzdať „normálneho“ života.

Nepýtajte sa ho, ako to robí, keď sa vkladá do novej postavy, myslí si, že okolo herectva sa priveľmi filozofuje. Nechce počúvať o tom, ktorý jeho kolega koľko sedel v maskérni, nezaujíma ho, koľko kto musel pred nakrúcaním pribrať. Ide to vraj presne proti podstate, o čom má jeho povolanie byť.

Napriek tomu EDWARD NORTON prezradil, aký zvláštny detail mu pomohol vystihnúť Petra Seegera, hudobnú legendu, ktorú hrá vo filme Bob Dylan: Úplne neznámy.

Keď sme s ním mali možnosť rozprávať sa, film ešte nemal premiéru v kinách a nevidel ho. Dnes už zaň má nomináciu na Oscara.

Seeger objavil mladého Dylana a urobil všetko preto, aby mu pomohol presadiť sa. Mali ste aj vy takého mentora, keď ste boli mladý a vo filme začínali?

Konkrétneho mentora som nemal. Sám sa čudujem, že som sa nad takouto otázkou ešte nezamyslel. Keď som bol tínedžer, mal som šestnásť-sedemnásť rokov, veľmi ma ovplyvnil Ian McKellen. Herectvo ma vtedy už síce nejaký čas priťahovalo, no kým som ho nevidel na stand-up vystúpení, nikdy by som nad ním nezačal konkrétne uvažovať.

Ian prišiel s textom o tom, ako do jeho života a herectva zasiahol Shakespeare, cez jeho diela vyrozprával, kým je, čím prešiel, ako sa cíti. V tej chvíli som cítil, že nechcem, aby bolo hranie len moje hobby, a uveril som, že by sa v dospelosti mohlo stať centrom môjho života. Ianovi sa podarilo vyjadriť, že herectvo je vysoký druh umenia, niečo, čomu sa možno seriózne venovať. Neskôr som mu to povedal a som rád, že som mu to povedal.

No a potom tu bol ešte jeden človek, o ktorom by som mohol povedať, že pre mňa znamenal viac ako iný. Miloš Forman.

Čo pre vás urobil?

Keď sme nakrúcali film Ľud verzus Larry Flynt, držal nado mnou akúsi ochranu. Zbožne som sa pozeral na jeho diela – a zrazu tu bol pre mňa, venoval sa mi a dokonca ma pustil aj do strižne a nechal ma tam hodiny sedieť vedľa neho. Vďaka nemu sa mi hlbšie podarilo pochopiť filmové médium. Bol ochotný mi pomôcť, keď som režíroval svoj debut (Kňaz, rabín a blondínka alebo keď sa traja majú radi, pozn. red.), dokonca v ňom aj hral.

Zaujímavé, aj Jim Mangold (režisér filmu o Dylanovi) ho považuje za mentora, učil ho na Kolumbijskej univerzite. Keď som s Jimom začal pracovať na Dylanovi, Miloš Forman veľmi rýchlo prišiel do reči. V podstate nás spája.

To rada počujem, keďže som sa narodila v Československu.

Viem, čo pre vás znamená. Raz sme boli spolu v Prahe, predstavili sme tam náš film. To bol ešte Václav Havel prezident. Prechádzať sa s ním po meste bol nezabudnuteľný zážitok. Malo to taký istý efekt, ako keby som sa s Mickom Jaggerom prechádzal po Londýne. Žasol som. Wow, nevedel som, že si taká hviezda, vravel som mu. Bolo to zázračné. Naozaj zázračné.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Gary Oldman pre SME: Nie je fotka, ako ma vyhadzujú z nočného klubu. Keď som pil, pil som sám Čítajte 

Rozumiete tomu, keď jeden umelec robí tak veľa preto, aby pomohol zažiariť druhému?

Rozumiem tomu a aj to obdivujem. V posledných rokoch mal v našich životoch veľké miesto individualizmus. Každý chcel byť najlepší, každý chcel uspieť. Byť najviac tým, čím môže byť. Myslím si, že by nám všetkým prospelo, keby sme viac mysleli na to, aby sa darilo aj tým, čo ešte na svoju šancu čakajú. Možno keď je človek starší, dospeje ľahšie do bodu, keď si povie: je čas predať štafetu mladším.

Potešilo ma, keď o tom nedávno hovoril Denzel Washington. Cíti, že dosiahol, po čom túžil, a myslí si, že má čo odovzdať mladším. Nepotrebuje napĺňať svoje potreby, toto ho napĺňa viac. Keby sa jemu a tým, čo uvažujú podobne, podarilo zmeniť kultúru, v ktorej žijeme!

V tomto bol Bob Dylan dosť iný, nemyslíte?

Bob Dylan mal iný typ integrity ako Peter Seeger. Dylan mal umeleckú, Seeger aj politickú, spoločenskú. Humanistickú, povedzme. Nedá sa porovnať, kto urobil pre spoločnosť viac, boli prosto iní. Seeger veril, že hudba môže ľudstvu poslúžiť ako nástroj na pozitívnu politickú zmenu, ako nástroj prehlbovania ľudských práv. Trúfam si odhadnúť, že to pramenilo z jeho kalvinistickej výchovy.

Dnes patríte medzi najskúsenejších hercov. Viete už aj vy rozoznať u začínajúceho kolegu mimoriadny talent?

Stalo sa mi to pri Timothéem Chalametovi. Máme rovnakého agenta, takže sa poznáme už dlho. Že je famózny, som vedel dávno pred tým, ako sa stal komerčnou hviezdou. Unesený som bol, aj keď som videl seriál I May Destroy you. Kto to je? pýtal som sa. A tak som spoznal Michaelu Coelovú, skvelú herečku aj autorku v jednej osobe.

Edward Norton v pozadí ako Seeger s Timothéem Chalametom, ktorý hrá Dylana. (zdroj: TASR/AP)

Keď ste mali dvadsať rokov vy, imponovali vám osobnosti ako Bob Dylan?

Pochádzam zo stredozápadu Spojených štátoch. Keď som sa presťahoval do New Yorku, bol som práve dvadsiatnikom. Dúfal som, že sa tam umelecky vycibrím, a nebol som sklamaný. Síce ma vtedy zaujímali mladší hudobníci okolo mňa, uvedomoval som si, že v hudbe sa nedá existovať bez toho, že by ste si uvedomovali cestu, ktorú vyšliapal on. Jeho dielo tvorilo výrazné percento soundtracku môjho mladého života v New Yorku. Mal som ju teda v sebe nasatú dávno pred tým, ako som sa dozvedel, že budem vo filme, ktorý o ňom vznikne a že v ňom budem hrať Petra Seegera.

Hrali ste niekedy na bendžo?

Nie, ale trúfal som si na to. Hrám na gitare, vravím si, naučím sa aj na bendže. Nerád by som recenzoval svoj vlastný výkon, ale mám pocit, že všetci s ním boli spokojní. Samozrejme, Peter Seeger bol virtuóz. Niektorí jeho pamätníci vravia, že vedel naspamäť asi dvetisíc piesní. Bolo za tým niekoľko desaťročí života oddaného hudbe. To sa nedá napodobniť, to mi bolo jasné. Ale v istej koncentrovanej podobe sa to zvládnuť dalo.

Ako sa vám hrá niekto taký dobrý, priateľský, nápomocný? Vo filme pôsobí Peter Seeger takmer ako svätec.

Každá postava je pre herca záhadou, nech je akákoľvek. Tentoraz som mal k dispozícii obrovský archív jeho diela, vystúpení, rozhovorov. Mal som z čoho absorbovať tón jeho hlasu, spôsob rozprávania. A druhá vec je, že som sa mohol obrátiť na Joan Baezovú a Petra Yarrowa z folkovej kapely Peter, Paul and Mary, ktorá s jeho hudbou a hudbou Boba Dylana pracovala. Oni dvaja boli pre mňa vzácnym zdrojom informácií.

Raz sme sa napríklad s Timothéem pristavili pri tom, či sa Dylan a Seeger objali, keď sa po dlhšom čase stretli. Bol to pre nás dôležitý detail. Spýtal som sa teda Joan, či bol Peter kontaktný typ. Panebože, nie, povedala mi.

To naozaj?

Áno. Bol mimoriadne rezervovaný. Boli sme mladí, boli sme hippies, vraví Joan, ale on sa s nami neobjímal. Neviem, či sa to do filmu dostalo (rozprávali sme sa pred oficiálnou premiérou, pozn. red.), ale s Elle Fanningovou (ktorá hrá Dylanovu priateľku) sme nakrútili jednu milú scénu, kde som to skúsil zahrať.

Taká scéna tam je. Stretnú sa na folkovom festivale, ona ho objíme a on zostane stáť chladne ako skala.

Áno. Bola to čudná situácia. Môže sa vám to zdať ako nepodstatný detail. No práve to je na tom vtipné. Presne takéto drobnosti nám hercom pomáhajú vystihnúť esenciu človeka.

Je to pri skutočnej osobnosti ťažšie?

Mali sme o tom s Timothéem diskusiu. Zistili sme, že obom sa nám o tom ťažko rozpráva.

Ťažko alebo neochotne?

Nerád by som bol neslušný, no pomaly začínam mať pocit, že ľudia sú posadnutí tým, čo sa deje za kamerou. Ja to vedieť nechcem. Poviem to takto. Keby mentalista David Blaine vystúpil na pódium a ešte pred tým, ako by predviedol svoj trik, a vám by vysvetlil, ako ho urobí, asi by ste si vypýtali späť vstupné. Prišli ste predsa preto, aby vás ohúril a aby ste si užili kúzlo. Aj ja som postupne dospel do bodu, keď nechcem počúvať o tom, koľko musel môj kolega herec pribrať alebo koľko hodín musel tráviť denne v maskérni, aby zahral svoju postavu. Nechcem o tom vedieť nič.

Keď som bol malý, chodil som do kina, pretože som si chcel užiť ilúziu, chcel som sa nechať uniesť médiom, svetom, ktorý vidím. Dnes túžim po tom, aby som vám také kúzlo pripravil ja a aby ste nevnímali nič iné, len postavu, ktorú hrám. Ak sa do takého stavu dostanete, vtedy som ako herec úspešný. Preto som niekedy až frustrovaný, keď o tom musím hovoriť ešte skôr, ako sa ľudia prídu na film pozrieť. Pretože vtedy všetko čaro zničím.

Peter Seeger bol americká folková legenda. Edward Norton ho hrá vo filme Bob Dylan: Úplný neznámy. (zdroj: TASR/AP)

To máte asi spoločné s Dylanom, ani on nepotreboval hovoriť o svojej hudbe.

To je pravda. Môžeme si vypočuť akýkoľvek rozhovor s Dylanom, nikdy v žiadnom nepovedal, čo ktorá jeho pesnička znamená. Aj na ňom aj na Seegerovi veľmi obdivujem, ako strážili priestor, ktorý patrí poslucháčom a ich interpretácii. Keď sa ho niekto spýtal, čo chcel v piesni povedať, odpovedal: neviem. Ja som ju zložil. Vysvetľujete si ju vy. Nie je úžasné počuť niečo také od dvadsaťdva ročného mladíka? Peter Seeger bol podobný, no predsa len o čosi priamejší. Z jeho piesní sa dalo pochopiť, o akú politickú vec mu ide, no ani pri ňom nemám veľkú potrebu interpretovať, čo presne chcel povedal.

Nemá zmysel hodnotiť ani to, čo jeden pre druhého znamenali. Či bolo medzi nimi puto ako medzi otcom a synom, alebo medzi starším a mladším bratom, to je už na vás, ako si to definujete. Ani Jim, ani Timothée, ani ja sme vás nechceli uväzniť v našej predstave. To by jedného aj druhého redukovalo a ubralo o mnoho vrstiev, ktoré v sebe mali. Našou métou bolo, aby vznikol film, ktorý by nebol len ich dejinami, ale ktorý by v sebe niesol aj trochu univerzálnejší príbeh.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ja nie som vláda, ohradil sa. Spurná tvár Boba Dylana dostala spolu s filmovou podobou aj zmysel Čítajte 

Ako by ste niekomu, kto nežil v Spojených štátoch, vysvetlili, čo pre Američanov znamenal?

Mňa jeho životopis fascinuje. Vezmite si, že sa narodil v roku 1919. Woody Guthrie zložil skladbu This Land is Your Land, ktorá sa často mylne považuje za čisto vlasteneckú pesničku. V skutočnosti je to podvratný song, plný sociálnej kritiky. Seeger ju rád hrával. Napokon, v tridsiatych rokoch podporoval robotníkov, v päťdesiatych rokoch bol na čiernom zozname, okrem iného aj preto, že bol medzi prvými umelcami, čo vypočuli občianske volanie Martina Luthera Kinga a Hnutia za občianske práva v roku 1958. A predstavte si, prešlo päťdesiat rokov a v januári 2009 na inaugurácii prezidenta Obamu hral Seeger túto skladbu s Bruceom Springsteenom. Viete si predstaviť, aký veľký a neúnavný bojovník to bol?

Neviem, či som zodpovedal vašu otázku. No ja práve v tomto veľkom časovom rozmedzí cítim, aký veľký jeho život bol a čo všetko urobil pre ľudstvo. Bol som dojatý a šťastný aj zaňho, že sa dočkal chvíle, keď mohol pesničku svojho kamaráta zahrať v takej historickej a slávnostnej chvíli.

Okrem herectva a hrania sa venujete aj šíreniu povedomia o klimatických zmenách. Keď vás nazývajú aktivistom, ako vám to znie?

Dlho sme si neuvedomovali, akou hrozbou je pre biosféru náš industriálny spôsob života. No teraz to už vieme. Tí, čo prídu po nás, nás budú hodnotiť podľa toho, ako sme sa s tým vysporiadali. Respektíve, nevysporiadali. Myslím na generáciu mojich starých rodičov. Oni zažili mohutnú vlnu nástupu nacizmu. A čo urobili? Zabudli na svoje životy, na to, čomu sa venovali a čo im robilo radosť a bez ohľadu na to, aká bola ich profesia, spojili sily, aby nad ním zvíťazili. Ja nechcem byť iný.

Je jedno, či sme herci, novinári, vedci či právnici, všetci by sme mali vnímať to, čo nás ohrozuje a prijať, že je našou povinnosťou s tým bojovať. Nikdy by som nemal naplnený život, keby som sa uspokojil len s tým, že sa snažím profesionálne odvádzať prácu herca. To je na slušného občana málo.