Holuby vnímam ako absurdné symboly mieru, hovorí ukrajinská umelkyňa Sadovenko

BRATISLAVA. Holub je zviera, ktoré si často nevšímame, no skrýva v sebe množstvo symboliky a mytológie. Okrem toho je odolný, dokáže sa adaptovať aj v tých najťažších podmienkach. Pre ukrajinskú vizuálnu umelkyňu Oksanu Sadovenko je to fascinujúci tvor. Holuby ju ako téma sprevádzajú už niekoľko rokov.

„Prostredníctvom holubov som napríklad spoznávala svoje rodné mesto,“ hovorí Sadovenko. V Kyjeve sledovala aj opustené holubníky na sídliskách, ktoré tam boli vybudované ako odkazy na holubice mieru.

Pred začiatkom ruskej invázie tvorila veľkú časť jej života práca s deťmi. Spolupracovala s kultúrnymi organizáciami a doteraz je pedagogičkou kyjevskej Art4kids, kde pracuje online.

Nikdy si vraj nevedela predstaviť, že by žila a pôsobila inde ako v rodnom Kyjeve. Vždy bola hrdá na to, že je Ukrajinka. No prišla ruská invázia a ona musela domov opustiť.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Som v krajine, ktorá mi veľmi pomáha, no nemám v nej minulosť, hovorí speváčka Mila Medvedovska Čítajte

„Pre nás, pre všetkých Ukrajincov a Ukrajinky, to začalo už v roku 2014, keď veľa ľudí na východe Ukrajiny stratilo svoj domov. Ale neverila som, že Rusko zájde až tak ďaleko. Stále mi to príde ako zlý sen,“ hovorí.

Posledné tri roky žije a tvorí v Bratislave. Je čerstvou absolventkou Vysokej školy výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave, od svojho príchodu vystavuje nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.

Sadovenko sa chcela hneď po príchode zapojiť do umeleckého a kultúrneho života na Slovensku a porozumieť mu. (zdroj: Jozef Jakubčo/SME)

Neviditeľné holuby

Keď prišla vojna, spoločne s mamou Ukrajinu opustila. Zamierila na rezidenciu do bratislavského kreatívneho a kultúrneho centra Nová Cvernovka. V ňom dostali spoločne s mamou aj ubytovanie, kde bývajú aj teraz. „Spoznala som tu úžasnú komunitu, ktorá poskytla pomoc viacerým Ukrajincom a Ukrajinkám, aj teraz aktívne podporujú Ukrajinu,“ rozpráva s tým, že ju dojalo, koľko dobrovoľníkov a ľudí podporilo jej krajinu a ľudí na úteku.

Sadovenko sa chcela hneď po príchode zapojiť do umeleckého a kultúrneho života na Slovensku a porozumieť mu. Všimla si prácu umelca Petra Bartoša, ktorý podobne ako aj ona pracoval s témou holubov. Dozvedela sa o VŠVU, kam ju pozval kamarát na prednášky pre verejnosť.

„Keď som do nej vstúpila, v momente som vedela, že tam chcem študovať,“ opisuje. Teší ju, že škola podporuje Ukrajinu: po vypuknutí invázie VŠVU prijala viacerých ukrajinských študentov a študentky, škola navyše spolupracuje s viacerými ukrajinskými vysokými umeleckými školami v Charkove, Kyjeve, Ľvove.

Sadovenko študovala na VŠVU magisterský program maliarstvo v ateliéri 3AEM pod vedením Rastislava Sedláčika a Mateja Fabiana, kde získala podporu a tvorivé zázemie. „Štúdium bolo veľmi inšpiratívne. Okrem toho, že som čerstvá absolventka, na škole pracujem na oddelení podpory a poradenstva. Môžem tak poradiť a byť prínosnou ukrajinskému študenstvu a ľuďom, ktorí sa o školu uchádzajú,“ hovorí.

S holubmi sa spája množstvo symboliky. (zdroj: Oksana Sadovenko)

Mier, aj mytológia

Maľbu vníma ako najdôležitejšiu vec vo svojom živote a preto sa práve cez ňu snažila spoznať Slovensko. Okrem Bartoša ju zaujala napríklad tvorba Stanislava Filka a Júliusa Kollera. Stali sa jej obľúbenými výtvarníkmi.

Na svojich dielach pracovala intenzívne a snažila sa získavať spätné väzby od svojho okolia. „V téme holubov som pokračovala. Išlo o detailné pozorovanie a urbanistické vnímanie. No začala som sa zamýšľať nad holubom ako absurdným symbolom mieru, anti-utópii,“ opisuje Sadovenko. Zdá sa jej totiž absurdné, že prorusky orientovaní ľudia v súvislosti s jej krajinou skloňujú pojem mier, no na Ukrajine práve Rusko vedie vojnu.

„S holubmi sa spája množstvo symboliky. Nielen s mierom, ale aj s vierou, keďže aj Duch svätý bol často zobrazovaný ako holub. Preto sa mi páči pracovať s objektom, ktorý má takú presýtenú symboliku,“ hovorí s tým, že na Ukrajine sa holubica mieru znázorňovala veľmi často.

„Bola som prekvapená, že na Slovensku vnímate holuby aj inak, dokonca som sa dozvedela, že sa o vás hovorí ako o národe holubičom. Viacero vašich veľkých umelcov do svojej tvorby zakomponovalo holuby, čo ma potešilo,“ zamýšľa sa. S holubmi spája aj témy sna, nádeje, utópie a lietania.

„Svet sa konečne dozvedá, že si Rusko privlastnilo mnohých ukrajinských umelcov. Napríklad Volodymyra Tatlina všetci vnímali práve cez ruskú avantgardu. Teraz si svet uvedomuje ukrajinskú strany jeho tvorby. V New Yorku sa koná výstava o jeho kyjevskom období,“ rozpráva. Tatlin, ktorý je považovaný za inovatívneho vizionára, je známy Letatlinom: lietajúcim strojom, ktorý mal znázorňovať ľudský, okrídlený mechanizmus.

Inšpiroval sa pritom vtákmi, harmóniou prírody. Študoval krídla vtákov, dokonca aj tie holubie, chcel pochopiť lepšie ich štruktúru. „To ma tiež inšpirovalo pri mojej práci,“ vysvetľuje.

Maľbu vníma ako najdôležitejšiu vec na svete a preto sa práve cez ňu snažila spoznať Slovensko. (zdroj: Oksana Sadovenko)

Krídla rozprestrené široko a pohľad upriamený do budúcnosti

Sadovenko sa holubom venovala aj vo svojej diplomovej práci Phantasmagoria Pigeonland, za ktorú získala vlani cenu rektorky VŠVU. Tvorili ju veľkoformátové maľby na papieri, plátne aj sochy.

„Holuby vo Vašich dielach predstavujú veľké množstvo symbolov a odkazov viazaných na každodenný život, ale aj mnohé mýty a mytologické posolstvá. Vidím v nich aj veľké množstvo politických kontextov. Váš rukopis je výrazný a expresívny, nezostávate len v hraniciach maľby, ale prekračujete ju smerom k objektom a performanciám,“ uviedla rektorka Bohunka Koklesová s tým, že jej krídla „sú rozprestreté veľmi široko a Váš pohľad je upriamený smerom do budúcnosti“.

Sadovenko mala sólo výstavy v bratislavskej Staromestskej galérii Zichy, v galérii Jána Koniarka v Trnave či v Galérii mesta Blansko v Česku. Bola súčasťou skupinovej výstavy troch ukrajinských maliarok v bratislavskej galérii White & Weiss. Jej tvorba bola prezentovaná aj na ďalších skupinových výstavách v Prahe či v belgickom meste Mechelen.

Za svoje najlepšie dielo považuje dielo Holuby v postieľke, ktoré symbolizuje bezpečie. Má aj diela, ktoré ovplyvnila vojna. Napríklad obraz opusteného zničeného domova, ktorý tiež považuje za jeden zo svojich najsilnejších.

Na výstave v Mechelene sa spojila s viacerými ukrajinskými umelcami a umelkyňami, aj s tými, ktorí našli útočisko v iných častiach sveta a vystavovali spoločne s ňou. „Bolo pre mňa dôležité, že sme súčasťou ukrajinskej kultúry a belgické publikum sa prišlo na naše práce pozrieť,“ povedala Sadovenko.

Okrem absurdity spojila s holubmi témy sna, nádeje, utópie a lietania. (zdroj: Oksana Sadovenko)

Pestrá, vitálna a slobodná

So Slovenskom za tri roky cíti určitú spätosť. „K vašej krajine cítim lásku. Snažila som sa ju pochopiť prostredníctvom umenia a vašich dejín. Vaši umelci boli v časoch normalizácie veľmi odvážni, tvorili a nebáli sa. Je to pre mňa veľmi silné,“ konštatuje Sadovenko.

„Nevedela by som si predstaviť, že by som šla do inej krajiny, veľmi sa mi tu páči. Ste skvelí, silní ľudia. Zároveň rovnako ako aj my na Ukrajine, ste mali skúsenosť s komunizmom a totalizmom,“ pokračuje.

Mrzí ju, do akého rozkladu sa dostávajú slovenské kultúrne inštitúcie, ktoré boli na medzinárodnej úrovni. Sama mala skúsenosť so Slovenskou národnou galériou. „Bola som veľmi pyšná, že som mohla v SNG pracovať ako externá lektorka na ukrajinskej výstave V oku búrky, ktorá sa konala v lete 2024. Galéria mala naozaj svetovú úroveň a každý člen tímu dal do práce svojej srdce,“ hovorí.

Má pocit, akoby sa vracala normalizácia. No zároveň oceňuje, ako sa kultúrna scéna vie postaviť proti neprávosti, čo ukazujú aj zamestnanci SNG. „Aj keď sú ľudia, ktorí sú zaslepení propagandou, väčšina vašej spoločnosti sa postaví za správnu vec. Ukazujú to mnohí vaši umelci a umelkyne, ktorí sa neboja. Ste naozaj úžasný národ a cítim k vám obrovskú vďačnosť,“ uzatvára.

Oksana Sadovenko

Vizuálna umelkyňa pochádza z Kyjeva.
Posledné tri roky žije a tvorí v Bratislave.
Je čerstvou absolventkou VŠVU.
Najviac sa venuje maľbe, ale pracuje aj so sochou a objektom.
V jej veľkoformátových maľbách sa prelínajú osobné, historické a kultúrne kontexty.
Najviac pozornosti venuje obrazu holuba a vytvára vlastné fantazmagorické vesmíry.