BRATISLAVA. Neónovo ružové vlasy, bláznivá móda, punkový šarm, špecifický hlas a nesmrteľná hymna, ktorú poznajú všetky generácie. Ak by to bola hádanka, nejednému hudobnému nadšencovi by hneď napadlo meno 71-ročnej speváčky Cyndi Lauper, ktorá sa stala ikonou osemdesiatych rokov.
Lauper je momentálne na svojom poslednom turné v živote Girls Just Wanna Have Fun Farewell Tour, ktorým sa chce rozlúčiť so svojimi fanúšikmi a fanúšičkami.
Aj keď sa môže zdať, že ide o labutiu pieseň, netreba sa nechať oklamať: Lauper už nemusí nikomu nič dokazovať, dáva len obrovský, pestrofarebný výkričník za svojimi vystúpeniami.
Svoju šou predvedie aj 23. februára v pražskej O2 Aréne.

Prečo nespievaš inak?
"Ženy nevypredávajú tak, ako muži," hovorili jej, keď bola mladšia a začínala hudobnú kariéru. Ako povedala v rozhovore pre magazín Rolling Stone, po tomto výroku otvárala turné pre speváčku Cher, ktoré vypredávalo sály. "Takže to boli len hlúpe rečičky."
Cyndi Lauper
- Americká speváčka, textárka a hudobníčka.
Na konte má ceny Grammy, Emmy, Tony.
Je autorkou mnohých piesní a interpretkou s celosvetovým predajom viac ako 50 miliónov nahrávok.
Lauper získala so svojím prvým albumom She's So Unusual cenu Grammy pre najlepšieho nováčika a stala sa prvou ženou v histórii, ktorá mala z debutového albumu štyri single v prvej päťke rebríčka vrátane hymny "Girls Just Want To Have Fun".
Naposledy mala vlastné turné vo svetových arénach v roku 1986. Odvtedy sa však nezmenila: stále chce ľudí baviť a stále chce robiť poriadny hluk. Rozlúčkové turné je oslavou jej excentrickej hudobnej cesty, osobnosti, ktoré sa vracia k jej feministickému a ľudskoprávnemu cíteniu.
Svet sa zamiloval do jej balád a piesní ako Girls Just Want to Have Fun, She Bop, Time After Time, či True Colours. A aj tak sa počas kariéry stretávala s množstvom výhrad k jej osobnosti či zjavu.
"Hovorili toľko hlúpych vecí: Prečo nespievaš ako táto osoba? Prečo si neoblečieš džínsy a tričko? Odpovedala som: keď dostanem lobotómiu, hneď sa vám ozvem," spomína Lauper. Boli to hlavne muži z nahrávacej spoločnosti, ktorí jej hovorili do štýlu a spevu. No Lauper mala okolo seba ľudí, ktorí jej verili a podporovali ju.
Chcela som spievať
Svoj špecifický hlas objavila postupne. Pôvodne bola folkovou speváčkou, hrala na gitare a popritom spievala. Na strednej škole mala pocit, že je stratená duša v umení a v hudbe.
"Musela som študovať módu, pretože módny priemysel predstavoval pre moju rodinu živobytie. No chcela som spievať. Vypadla som zo školy a robila som rôzne práce," konštatuje Lauper s tým, že pracovala aj na dostihovej dráhe, alebo čistila chovateľské stanice.
V každom povolaní však zlyhala. "Prežila som veľa životov, kým som stala slávnou. Vždy som si myslela, že spievať rokenrol je ťažké a že by ste ho nikdy nemohli spievať ako žena. Veď to robili iba muži. Až na speváčku Janis Joplin," zamýšľa sa Lauper. Práve Joplin a americká umelkyňa Grace Slick sa stali jej vzormi.
A dôkazmi, že rokenrol môžu robiť aj ženy a že dokážu žiť rovnaký život ako ich úspešní mužskí kolegovia, a to aj napriek tomu, že im hudobný priemysel hádzal polená pod nohy v podobe šikany, obťažovania, sexizmu.
Kráľovná rebríčkov a hlas ľudských práv
Dnes sa Lauper radí k úspešným hudobným priekopníčkam. Na konte má ceny Grammy, Emmy, Tony, je autorkou mnohých piesní a interpretkou s celosvetovým predajom viac ako 50 miliónov nahrávok. Lauper získala s prvým albumom She's So Unusual cenu Grammy pre najlepšieho nováčika a stala sa prvou ženou v histórii, ktorá mala z debutového albumu štyri single v prvej päťke rebríčka vrátane hymny Girls Just Want To Have Fun.
Lauper vydala ďalších desať štúdiových albumov, na ktorých sa objavili klasiky ako Time After Time a True Colors, a je členkou Siene slávy pesničkárov a autorkou bestsellerov NY Times. V roku 2013 sa stala prvou sólistkou, ktorá získala cenu za najlepšiu pôvodnú hudbu (hudba a text) k filmu Kinky Boots.
Patrí k nej aj neúnavný boj za ľudského práva. Po celé roky využíva svoj hlas, aby sa zastala menšín či ľudí, ktorých spoločnosť nepočúva: či už sú to ženy alebo LGBTI+ ľudia.
Svoje rozlúčkové turné odštartovala minulý rok: zastavila sa v USA a pokračovala vo Veľkej Británii a po Európe. Turné nasledovalo po vydaní celovečerného dokumentárneho filmu Let The Canary Sing, ktorý sa zaoberá jej životom a kariérou.