Nakrúcať súbežne dva seriály Dunaj i Vinu, popri tom skúšať novú inscenáciu v Martine a cestovať domov do Žiliny, kde je syn po náročnej liečbe v domácej opatere, bola komplikovaná logistika.
No zvládol to s vedomím, že raz príde voľnejšie obdobie, keď bude môcť manželku odbremeniť a viac sa venovať rodine.
Herec JÁN DOBRÍK považuje úlohu v novom krimiseriáli Vina za jednu zo svojich najlepších televíznych prác.
Na postave otca obete mu je sympatické, že je to človek z mäsa a kostí a hoci urobil chyby a má si čo vyčítať, snaží sa polepšiť, snaží sa poučiť z vlastných chýb aj z chýb okolia.
Hráte jednu z hlavných postáv v novom krimiseriáli Vina, slovenskej adaptácii britského Broadchurchu, ktorý diváka drží v napätí do poslednej chvíle prvej osemdielnej série. Vraj v Británii stávkové kancelárie vypisovali na to, kto je vrah, aj kurzy. A scenárista po druhej epizóde dokonca zmenil pôvodne zamýšľaného vraha.
Ja som sa zas dopočul, že počas natáčania britskej verzie iba scenárista, producent, režisér a predstaviteľ vyšetrovateľa vedeli, kto je vrah. Príbeh je postavený tak, že väčšina postáv, vrátane tej mojej, je v istom momente príbehu podozrivá až tak, že divák by si mal byť istý, že páchateľom je práve táto postava, a to na konci spôsobí obrovské prekvapenie.
Máte rád detektívne seriály, ktoré divákovi neustále podsúvajú falošné indície?
Samozrejme, na tom je ich úspech postavený už roky rokúce, a keď je to umne napísané, ako predloha Viny, takže motivácie rôznych podozrivých sú naozaj uveriteľné, mám to rád aj ako interpret, aj ako divák.
V čom bude Vina iná ako Broadchurch? Predsa len, nemáme tu ani také more a pláž s veľkým bralom ako v origináli.
To sú len kulisy, všetko ostatné je prenosné – teda vzťahy, charaktery, to, že každý má svoje tajomstvá, a tie ho skôr či neskôr dobehnú. V každom rezonuje pocit viny, takže aj náš názov je veľmi dobre zvolený.
Bralo a more sú pridané hodnoty, vytvárajú obrazy, ktoré podľa potreby tvorcov pôsobia pekne a pokojne, inokedy nebezpečne a dramaticky. Myslím, že sme to dokázali vytvoriť aj my, hoci nemáme more.

Hráte otca zavraždeného chlapca, ktorý je živnostník, inštalatér. Čo ešte môžeme prezradiť o vašej postave?
Že je z mäsa a kostí, nie je to hrdina či zlatíčko, ale nie je ani záporák či hajzel, je to človek so svojimi plusmi a mínusmi. Sympatické mi je na ňom, že sa do úlohy hrdinu ani nikdy nepasoval a hoci urobil chyby a má si čo vyčítať, snaží sa polepšiť, snaží sa poučiť z vlastných chýb, aj z chýb okolia. Nie je dobrý, ani zlý.
Čo bolo najväčšou výzvou vašej postavy?
Dostal som veľkú plochu, na ktorej som mohol ukázať, aký je Marek človek, takže bolo treba nadýchnuť sa a pripraviť sa na to. Najťažšie boli emočne najvybičovanejšie momenty, keď sa dozvie celú tú tragédiu, keď ide do márnice identifikovať syna.
Herecky náročné vyhrotené situácie a emócie idú jedna za druhou, a to ide o otca, ktorý smúti ako chlap. Klobúk dole pred Nelou Pociskovou, ktorá hrala mamu obete a do každej situácie išla naplno, emóciu držala počas celého dňa, počas celého natáčania, bol obrovský zážitok sledovať, ako pracuje.

Je v postave Mareka niečo z vás? Ste napríklad šikovný inštalatér?
Nie som, neviem urobiť vôbec nič a som aj celkom rád, že pre príbeh nebolo nutné ukazovať, aké nemotorné ruky mám. Veľmi ťažko by sme niekoho presvedčili, že som najšikovnejší inštalatér z mestečka, toto spoločné rozhodne nemáme.
Spoločné máme skôr to, že tiež nie som iba dobrý alebo iba zlý, každý človek v sebe má oboje, niekto viac, niekto menej, niekto si to prizná skôr, niekto neskôr. A tak ako každý, aj ja viem byť netrpezlivý či podráždený.
Nebolo pre vás obmedzujúce vopred vidieť, ako vašu postavu v britskej predlohe hrá iný herec?