BRATISLAVA. Desaťročia bola busta mladej ženy z kararského mramoru uložená v depozite Spišského múzea v Levoči s nič nehovoriacim popisom „mramorová busta ženy neznámeho autora.“
Po dlhom výskume Marty Herucovej zo Slovenskej akadémie vied je dnes už takmer stopercentne isté, že busta Cecílie Gonzaga je dielom renesančného sochára Donatella.
Vznikla v polovici 15. storočia vo Florencii a na Spiš sa pravdepodobne dostala vďaka spriaznenosti rodín Gonzaga z Mantovy a rodom Csákyovcov.
Je to udalosť, ktorú môžu slovenskej Levoči závidieť mnohé svetové galérie a múzeá. Verejnosť ju pritom nikdy nevidela a namieste sú otázky, ako s týmto výnimočným objavom a dielom samotným naložiť.
Podľa platformy Otvorená Kultúra! existujú obavy, či budúce vedenie múzea túto a iné vzácne pamiatky bude spravovať adekvátne. V múzeu nedávno za zatvorenými dverami prebehlo výberové konanie na pozíciu riaditeľa. Meno nového šéfa ešte nie je verejnosti známe.
„Myslíme si, že busta by mala zostať v Levoči a ministerstvo kultúry by malo vyčleniť financie, aby bola vystavená tam, kde kontextovo patrí,“ povedal na utorkovej tlačovej konferencii reštaurátor Jakub Huba.
Donatello svoje diela signoval len zriedka. (zdroj: Peter Župník)Dievčatá z polepšovne jej nakreslili očné linky
Busta bola dlhé roky súčasťou interiéru kaštieľa v Spišskom Hrhove, ktorý vlastnil rod Csákyovcov. Keď rodina po druhej svetovej vojne odišla, odolala renesančná pamiatka prvému náporu rabovania a plienenia. Kaštieľ v nasledujúcich rokoch fungoval ako dievčenské reedukačné centrum, lepšie známe ako polepšovňa.
Do Spišského múzea v Levoči sa busta dostala v roku 1975. Riaditeľka ústavu usúdila, že busta by sa mohla v tomto prostredí poškodiť, preto ho previedla do múzea.
„Zo svedectiev vieme, že dievčatá sa s bustou hrali, občas vraj dokonca slúžila ako lopta, okolo očí boli perom nakreslené linky,“ povedala na tlačovej konferencii bývalá riaditeľka Spišského múzea Mária Novotná, ktorá neskôr iniciovala výskum.
Bola to práve ona, kto v osemdesiatych rokoch bustu do katalógu múzea zaevidoval ako napodobeninu. „Vtedy ako mladá kunsthistorička som predpokladala, že ide o kópiu.“ O tom, že by v Spišskom Hrhove mohol byť originál Donatella nikto netušil, neorenesančné kópie však boli veľmi časté.
S predpokladom, že ide o kópiu, spočiatku pracovala aj historička umenia Marta Herucová, ktorá so Spišským múzeom dlhodobo spolupracuje na indentifikácii diel. Snažila sa preto zohnať čo najviac preukázateľných kópií Donatelliho prác, ktoré vznikali najmä v 19. storočí, no žiadna z nich neniesla také znaky ako busta zo Spiša. „Čím viac informácii som zhromažďovala, tým viac som nadobúdala presvedčenie, že by mohlo ísť o originál.“
Vzácna busta bola dlhé roky súčasťou interiéru kaštieľa v Spišskom Hrhove. (zdroj: Peter Župník)A prečo by to nemal byť Donatello?
V istej fáze komunikovala aj s historikom umenia Moritzom Csákym, ktorého rodina kaštieľ v Spišskom Hrhove vlastnila. Keď s rodinou z kaštieľa odchádzal, mal jedenásť rokov a na mnohé veci si veľmi dobre spomínal.
„Na bustu si pamätal, vedel presne, že bola umiestnená na lodžii. V tom čase som už mala výskum hotový, no položila som mu otázku, či si myslí, že by to mohol byť Donatello. On na to povedal: A prečo by to nemal byť?,“ spomínala pred časom vo Vedeckom podcaste SAV Herucová. O jej objave vlani vyšiel článok v prestížnom umenovednom časopise Revue de l´Art.
Pravosť diela sa overovala dlho a náročne a komplikovala ho aj pandémia. Prvou indíciou bola najmä signácia, teda podpis či značka umelca. Spodná časť busty, ktorá bola pôvodne pravdepodobne prekrytá drevenou podsadou, nesie značku Opus Donatelli. Tá sa podľa Herucovej zhodovala štýlom s inými signovanými dielami. Donatello signoval len niektoré diela, väčšinou tie, ktoré si sám cenil, ako sochu proroka Habakuka na kampanile vo Florencii, či súsošie Judita a Holofernes. Len sedem jeho diel je signovaných. Ak sa potvrdí autorstvo levočskej busty, pôjde o ôsme dielo v celosvetovom meradle.
Gonzagaovci bol vplyvný rod z talianskeho mesta Mantova, ktorý sa do veľkej miery pričinil o to, aby sa z Mantovy stalo jedno z kultúrnych centier 15. storočia. Cecília túžila vstúpiť do kláštora, dokonca zrušila zasnúbenie, ktoré by spojilo dve kniežatstvá. Do kláštora skutočne vstúpila ako 16-ročná. Že sa dokázala vzoprieť panovníkovi a otcovi, ktorý mal absolútnu moc nad životom svojich detí, najmä dcér, bolo podľa historičky umenia s expertízou na sochárske umenie Márie Pötzl-Malíkovej výnimočné.
„Výnimočná bola aj ona sama a výnimočné je aj to, že táto busta vznikla,“ vraví. Portrétne sochárske zobrazenia nebolo v tom čase veľmi časté. Popri množstve vyobrazení svätcov len málo búst od Donatella zachytáva konkrétne osobnosti jeho doby.
Dnes už sa sochy nereštaurujú dobiela
Cecíliin najstarší brat Ludovico Gonzaga, ktorý po otcovi prevzal vládu nad kniežatstvom, sa snažil Donatella najať do služieb. Hoci sa mu to nepodarilo, vzniklo niekoľko dôležitých objednávok, o ktorých sú kusé záznamy aj v dobovej korešpondencii.
Záhadou zostáva, ako sa busta dostala na Spiš, existuje však niekoľko teórií. Medzi rodinou Gonzagaovcov a Csákyovcov bol vzťah od 17. storočia, keď ich spojil sobáš, navyše viacerí členovia Csákyovcov boli zberatelia a časť rodiny Gonzagaovcov bola dobre etablovaná na viedenskom dvore. V týchto priesečníkoch vzniká viacero možností, ako sa busta Cecílie Gonzaga dostala do Spišského Hrhova.
„Vyzdvihnúť by som chcel autentický stav,“ povedal na tlačovej konferencii reštaurátor Jakub Huba. Časy, keď sa sochy reštaurovali tak, že sa čistili do úplného vybielenia, sú podľa neho už našťastie preč a súčasný trend spočíva aj v priznaní patiny, ktorá starým dielam patrí. „Osobne by som nechal aj tú linku na očiach, ktorú jej dokreslili dievčatá,“ vraví položartom. Z busty však bola odstránená necitlivo umiestnená katalogizačná značka a na ďalšie reštaurovanie čaká.
„Busta bola po zistení jej identity uložená v depozitári s prísnym režimom,“ vraví bývalá riaditeľka Novotná. Vysvetľuje tiež, že hoci o objave vznikli verejné odborné prednášky a nález bol aj publikovaný v odbornom časopise, z bezpečnostných dôvodov nechceli priveľmi upozorňovať na to, akú vzácnosť v zbierkach majú. Jej plán bol vystaviť bustu verejnosti v kláštore minoritov v Levoči v takmer trezorovom režime spolu s expozíciou rodu Csákyovcov.
Čo s ňou bude ďalej?
Aktuálne je bezpečne umiestnená v novom depozitári a čaká sa na jej ďalší osud. Širšia verejnosť ju môže teraz sledovať prostredníctvom 3D prezentácie.
Podľa Ivany Rumanovej z platformy Otvorená Kultúra! na Slovensku, ale aj v zahraničí narastajú obavy, či nekompetentné osoby v čelných funkciách slovenských kultúrnych inštitúcií dokážu zabezpečiť starostlivosť o zbierkové predmety. „Vidíme, že zbierkové fondy sú v rukách politických nominantov bez odborných skúseností a potrebného vzdelania,“ vraví.
Riaditeľka SNM-Spišského múzea v Levoči Dáša Uharčeková Pavúková, nástupkyňa po Márii Novotnej, bola ministerkou kultúry odvolaná koncom októbra minulého roku bez udania dôvodu. Slovenské národné múzeum, pod ktoré spadá Spišské múzeum, inzerovalo voľnú pozíciu cez inzerát na portáli profesia.sk.
„Ktokoľvek sa do tejto funkcie nakoniec dostane, bude musieť zabezpečiť maximálnu ochranu tohto vzácneho diela a ideálne ho neskrývať, ale vystaviť a sprístupniť v adekvátnych podmienkach,“ vraví Rumanová.
