BRATISLAVA. Čo je zlé na varení? Čo je zlé na tom prichystať jedlo niekoľkým ľuďom? Ja varím rád, veď to trvá maximálne dve hodiny.
Tak znie jeden z komentárov v živej diskusii, ktorá vznikla na sociálnych sieťach, keď mal pred dvoma týždňami premiéru indický film demaskujúci životné podmienky žien v domácnosti.
Najmä muži naň zareagovali podráždene, považujú to za útok na ich rod. Zástupcovia nadácie Zachráňte tradičnú rodinu dokonca pred ním vystríhajú a tvrdia, že v sebe nesie škodlivý odkaz.
Ten film sa volá Mrs. - Pani. A tou paňou, o ktorej je v ňom reč, je čerstvá nevesta Richa. Keď dospievala, pracovala na tom, aby sa z nej stala tanečnica, no vydala sa do konzervatívnej indickej rodiny, kde pre ňu zostala už len jediná cesta.
Variť, upratovať, dopriať manželovi sex.

Dobre, skúsim to, povedala si. Pri upratovaní si pustila dobrú hudbu, na youtube si vyhľadávala zaujímavé recepty. Tešila sa na to, ako si potom s manželom a jeho rodinou sadne za večerný stôl a bude s nimi konverzovať o tom, čo cez deň zažili.
To sa však mýlila. Nič z toho, čo uvarila, nebolo dosť dobre ochutené, a pri večeri jej názor nikoho nezaujímal. V domácnosti nebola preto, aby v nej žila svoj život, ale preto, aby plnila funkciu pomôcky pre niekoho druhého.
Slušní manželia sa cítia dotknutí
Ani krajiny strednej Európy nie sú vzorovým príkladom toho, že sú ženy dostatočne ocenené za to, akú prácu vykonávajú v domácnosti. No už aj u nás sa niekoľko rokov na verejnosti hovorí o tom, že ženy čaká po návrate z pracovnej šichty ešte šichta doma a že ich manželia sa nie vždy na nej zúčastňujú rovnakou mierou.
Robím všetky nákupy, majú vo zvyku hovoriť ich manželia, a neuvedomujú si, že za každým zoznamom, podľa ktorého v obchodoch nakupujú, je dlhodobé, neprestajné uvažovanie nad tým, čo v ktorej chvíli ich spoločná domácnosť vyžaduje. Inými slovami, stojí za ním nezmerateľná mentálna práca žien.