Zdalo by sa príhodné, keby Oscara za najlepší film získal Brutalista. Film o maďarskom Židovi, ktorý po vojne hľadá nový život v Amerike. V krajine, ktorá mu dá šancu, ale zároveň mu ukáže svoju odvrátenú tvár. Povýšeneckú, pokryteckú.
Vyhral však iný film. Anora. Sošku Oscara odovzdával natešenému režisérovi Seanovi Bakerovi slávny Quentin Tarantino. A trochu to pripomenulo prekvapenie, o ktoré sa kedysi postaral v Cannes s vlastným filmom.
Pred tridsiatimi rokmi tam súťažil o Zlatú palmu s Pulp Fiction, väčšina novinárov tipovala na víťaza Kieślowského Červenú farbu. Bol to krásny film, autor ním završoval sériu Troch farieb a navyše vyhlasoval, že končí s nakrúcaním.
Lenže porotu prosto Červená nudila a uprednostnila niečo živšie, novátorské.
Na Oscaroch vlani zvíťazil „ťažkotonážny“ historicko-biografický film Oppenheimer. Rok predtým však americkí akademici prekvapili a vybrali „uletené“ rozprávanie o potrebe rodinnej súdržnosti Všetko, všade, naraz.
Brutalista nie je epický veľkofilm rovnakých rozmerov ako Oppenheimer, hoci má aj také znaky. Je koncepčne náročný a na pozadí osobného príbehu imigranta vypovedá o premenlivosti dejín. To všetko má viac ako tri hodiny, no nebudí to dojem nekonečnej dĺžky. A na rozdiel od projektu Christophera Nolana nie je tak silene ambiciózny.
Iste, nie je ani tak odviazane hravý, zavše až bláznivý ako Všetko, všade, naraz. Ale určite nie je opatrnícky. Naopak, režisér Brady Corbet sa vrhol do poriadne rizikovej zóny a preukázal odvahu aj v spôsobe nakrúcania.
Brutalista je proste skvelý film a zaslúžil by si vyhrať.
Neuspel ani v kategórii najlepší film, ani v kategórii réžia. Niekoľko nominácií však predsa len premenil a azda najvýraznejšie sa presadil hereckou cenou pre Adriena Brodyho, predstaviteľa hlavnej úlohy.
V ďakovnej reči po prevzatí ceny herec spomenul, že Brutalista je poctou traumatizovaným obetiam vojny. Akejkoľvek vojny.
Nebolo by víťazstvo snímky príhodné práve v čase, keď prezident Donald Trump karhá prezidenta krajiny traumatizovanej vojnou ako neposlušného žiaka? Alebo je to až príliš odvážne?