Na postave detektíva Hanzela v seriáli Vina ho najviac baví jeho nečitateľnosť, pokojne by si takú zaujímavú postavu zahral aj v pokračovaní či v českej verzii.
Profesionalitu tvorcov považuje herec TOMÁŠ MAŠTLÍR za najdôležitejšiu súčasť práce, nemusí sa nutne s kolegami kamarátiť, aby si s nimi rozumel, no všetko, čo prácu zlepšuje, mu dáva zmysel.
Zmysel mu dáva aj všetko, čo mu v živote prišlo do cesty a stalo sa tak, ako sa stalo.
O britskej predlohe seriálu Vina ste sa vyjadrili, že na vás pôsobila magneticky a pri deji vás držal divácky hlad dopátrať sa k pravde. V ktorom momente ste zistili, kto je vrah?
Zistil som to v momente, keď tvorcovia chceli, aby som to ako divák zistil. A tak je to nastavené aj v našej adaptácii. Podozrenie, ktoré padá každú chvíľu na niekoho iného, môže diváka navádzať na istý druh tipovania, ale to je zámerom tvorcov.
Máte to v zmluve tak, ako to mali herci britskej predlohy, že nesmiete nikomu prezradiť, kto je vrah?

Aký by to malo zmysel točiť kriminálku a povedať ešte pred uvedením, kto je vrah? Na to nikto zmluvu nepotrebuje. Bavilo by vás pozerať vystúpenie kúzelníka, ktorý vám na začiatku povie, kde má čo skryté?
Mňa možno aj hej, baví ma sledovať, ako je niečo dobre urobené, nepotrebujem sa nechať prekvapovať dramatickými zvratmi. Ale zaujíma ma, či baví vás taký typ detektívky, kde tvorcovia divákovi podsúvajú stopy, ktoré vedú k tomu, že každú chvíľu sa mu zdá podozrivý niekto iný?
Nie som v pozícii diváka, som v pozícii tvorcu a baví ma to robiť tak, aby to bolo nečitateľné presne podľa toto, ako to autor zamýšľal. Myslím si, že divák je na tom podobne, ako reálni vyšetrovatelia v reálnej kriminalistickej praxi.

Ani oni na začiatku nevedia, kto je vrah, a keď si s niekým spoja indíciu alebo dôkaz, tak striedavo podozrievajú a vylučujú rôzne osoby. Niektoré prípady sa riešia roky a počas tých rokov môžu postupne odhaliť ďalších podozrivých.
Ako je to v seriáli Vina?