Kráľovná Camilla číta Austenovú, Dua Lipa spovedá spisovateľov. Knižné kluby rastú aj u nás

BRATISLAVA. Od prvého úvodného riadku až po posledný ide o vtipnú, šikovnú očarujúcu klasiku, ktorá si vyžaduje každoročné opätovné čítanie. Tak opísala britská kráľovná Camilla knihu Pýchu a predsudok od Jane Austenovej vo svojom knižnom klube The Queen’s Reading Room.

Bol rok 2021, pandémia covidu a kráľovná Camilla spustila online projekt, kde pridávala knižné tipy, rozhovory s autormi a propagovala silu a výhody čítania. Z jej knižného klubu sa medzičasom stala charitatívna organizácia a globálna online komunita.

"V Pýche a predsudku vytvorila Austenová majstrovské dielo a vždy je potešením objaviť v ňom ďalšiu vrstvu," napísala kráľovná na stránke The Queen’s Reading Room.

Odporúča knihy od klasík ako sú napríklad Bedári, cez Frankensteina, až po novinky spred pár rokov ako je napríklad kniha Hodiny chémie.

Rovnakými krokmi sa vydala v roku 2023 aj speváčka Dua Lipa: tiež prináša rozhovory so spisovateľmi a autorkami či každomesačný knižný tip v rámci svojho knižného klubu na platforme Service95, ktorým zaujala aj mladých ľudí. Fotky kníh pridáva na svoje sociálne siete a je jedno, kde vo svete sa nachádza: či je na turné, alebo nie.

Kráľovná Camilla a speváčka Dua Lipa s herečkami Reese Whitherspoon, Dakotou Johnson, Emmou Watson, Sarah Jessica Parker či Oprah Winfrey patria k celebritám, ktoré upriamili pozornosť na fenomén ožívania knižných klubov.

V zahraničí sa im podarilo ku knihám opäť prilákať mladých ľudí. Stretávajú sa, socializujú a kluby im pomáhajú nadväzovať priateľstvá. Rastúca popularita knižných klubov podľa CNN odráža záujem o osobné zážitky po izolácii počas pandémie, ako aj rastúcu únavu z nekonečného času pri obrazovkách.

Od celebrít a známych osobností sa knižné kluby dostali ľuďom do domácností, kaviarní, online priestorov a do miest po celom Slovensku: zakladajú ich mladšie aj staršie generácie a prinášajú diskusie, ktoré učia ľudí nielen o iných názorových svetoch, ale aj o sebe samých.

Speváčka Dua lipa a jej knižné tipy v rámci mesačného, knižného klubu. (zdroj: Service95)

Prekvapil ju záujem

Filmárka Jana Bučka Kovalčíková spoločne so svojou autorskou dvojkou Michalom Fulierom založila knižný klub v Nitre.

Odkedy sa im takmer pred rokom narodila najmladšia dcéra, prestala čítať, prednosť dostali iné povinnosti. „Preto sme si povedali, že jedinou cestou, ako sa motivovať k čítaniu bude, keď si založíme spolu s priateľmi knižný klub u nás doma. Raz za mesiac prečítame jednu knižku a stretneme sa v malom spoločenstve približne desiatich ľudí a o knihe diskutujeme a vymieňame si názory,“ hovorí Bučka Kovalčíková.

Prvou motiváciou založiť knižný klub bolo samotné čítanie a druhou výmena názorov o obsahu. Literatúra je podľa nej druhom umenia, ktorý ľuďom dovolí ponoriť sa do fantázie oveľa hlbšie než film či divadlo, ktorým sa sama venuje. „Literatúra dáva úžasný priestor pre osobité miesto predstavivosti každého čitateľa,“ myslí si.

Pôvodne si myslela, že v dnešnej zrýchlenej dobe číta málo ľudí a nepodarí sa jej nájsť záujemcov. Napokon ju prekvapil záujem okolia.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Mesiac knihy vznikol ako komunistický sviatok, má zmysel ešte dnes? Čítajte 

„Veľa kamarátom sme museli povedať, že už ich nemôžeme do klubu vziať, pretože ak nás už bude priveľa, nebude priestor na debatu, kde by sa každý mohol názorovo prejaviť a zároveň by sa mohla stratiť tá intimita malej skupiny, a nebudeme môcť ísť viac do hĺbky,“ vysvetľuje s tým, že dôležitá je pre nich rozmanitosť celej skupiny. Preto má ich klub členov vo veku od 30 až po 70 rokov.

Zatiaľ mali len prvé stretnutie, čaká ich druhé. Prvú knihu, ktorú čítali, bol autobiografický román Koniec Eddyho od Edouarda Louisa. Jeden člen vždy vyberá tri tituly, o ktorých hlasujú. Ktorý titul má najviac hlasov, ten sa potom číta.

„Vyberajú sa domáce tituly, aj zahraničné, romány, aj komiksy, klasika, aj novodobé tituly. Teraz čítame Čapkovu, momentálne veľmi aktuálnu, Válku s mloky a už sa teším na spoločné stretnutie a dišputy. Tie tituly sú večné, je to až hrozivé, ako sa nás tie myšlienky stále dotýkajú aj dnes,“ hovorí.

Pridanou hodnotou knižných klubov sú podľa nej debaty pri prečítanej knihe. „Je úžasné, že to nie sú len také ,táraniny pri pive v krčme‘, kde si zanadávame a zreflektujeme dianie okolo seba. Práve cez konkrétny príbeh nachádzame naše príbehy v živote a hľadáme si odpovede na otázky aj skrz tie knihy,“ vysvetľuje.

Filmárka Jana Bučka Kovalčíková spoločne so svojou autorskou dvojkou Michalom Fulierom založila knižný klub v Nitre. (zdroj: Andrej Balco)

Kamarátske knižné komunity

Monika Želasková dávno túžila navštevovať knižný klub, no vo svojom okolí nemala nikoho, kto by nejaký viedol alebo by sa ho zúčastňoval. „O knihách som v minulosti písala či točila videá na sociálnych sieťach, sledovala som komunitu na bookstagrame (knižná verzia Instagramu, pozn. redakcie), avšak to je často jednosmerná komunikácia, kde človek navyše nerozoberá knihy do hĺbky,“ hovorí.

Na Slovensku dlhodobejšie registrovala knižné kluby hlavne v online podobe, kde sa diskutuje buď v skupinách, alebo ide o spoločné čítanie knihy, ku ktorej neskôr prebehne livestream.

Pred dvomi rokmi ju oslovila kamarátka s tým, že zakladá knižný klub. „Ihneď som súhlasila a po prvom stretnutí som vedela, že to bolo skvelé rozhodnutie,“ vysvetľuje. V knižnom klube sa stretávajú raz mesačne, ročne prečítajú aspoň desať kníh, cieľom je 12.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Žiaci majú čitateľskú gramotnosť ako v rozvojových krajinách. Hrozí nám návrat do totality (rozhovor) Čítajte 

„Pravidelne sa striedame v organizácii, pričom človek, ktorý ho v daný mesiac hostí, vyberá tri knihy, z ktorých hlasovaním zvolíme tú, ktorú ideme čítať,“ vysvetľuje.

Žánrovo a tematicky je výber pestrý a v rukách organizátora. Členovia a členky tak čítajú aj predvianočné oddychovky, knihy zo zoznamu top 100 kníh z rebríčku New York Times či knihy k Black History Month (Mesiac černošskej histórie).

V poslednom čase Želasková vníma, že viacero ľudí je súčasťou menších kamarátskych knižných komunít.

Knižné kluby sa môžu líšiť aj tematicky. Napríklad svoj kvír knižný klub spúšťa Iniciatíva inakosť v komunitnom centre In, povedú ho Monika Grochová a Marek Hudec. Na prvom stretnutí majú návštevníci diskutovať o novele francúzskeho autora Philippa Bessona Dosť bolo lží. Zároveň chcú, aby návštevníci a návštevníčky priniesli tip na knihu, ktorá im pri coming-oute alebo pochopení kvír ľudí pomohla.

Prečítať text nie je skutočné čítanie

Štatisticky dokazujú, že aj v digitálnej dobe ľudia stále čítajú. Minuloročný prieskum agentúr ResSOLUTION Group a Nielsen ukázal, že 38 percent ľudí na Slovensku číta knihy pravidelne. Viac ako tretina ľudí číta knihy aspoň raz týždenne kvôli tomu, že ich príbehy prenášajú do iného sveta. Aspoň raz mesačne číta 18 percent z opýtaných, 16 percent menej často.

Menej optimisticky znejú výsledky čitateľskej gramotnosti u detí a mladých. Dokázať prečítať text totiž nie je skutočné čítanie. Ako vysvetľuje Oľga Zápotočná z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied, medzinárodné merania čitateľskej gramotnosti žiakov sa s účasťou Slovenska realizujú od roku 2000. Každých šesť rokov je to projekt PIRLS, ktorý hodnotí čitateľskú gramotnosť deväť- až desať ročných žiakov, každé tri roky sa robí meranie PISA, v ktorom sa hodnotí okrem čitateľskej gramotnosti aj prírodovedná a matematická gramotnosť 14- až 15- ročných žiakov.

„Naši žiaci dosahujú v PIRLS ešte ako tak priemerné výsledky, ale v PISA už podpriemerné a čím ďalej horšie. Čiže s vekom sa čitateľská gramotnosť našich žiakov postupne stále zhoršuje. V nasledujúcom meraní PISA 2027 sa zase bude podrobnejšie hodnotiť čitateľská gramotnosť, ale nič nenaznačuje, že by to mohlo dopadnúť lepšie,“ hovorí Zápotočná.

Lepšie však na tom nie je ani dospelá populácia Slovákov. OECD uskutočňuje podobné merania so 16- až 65-ročnými dospelými približne s desaťročným odstupom. V posledných meraniach z rokov 2022-2023 sme dopadli horšie ako v predošlých.

„Na porovnanie, Fíni a ostatné škandinávske krajiny sú na prvých miestach a v porovnaní s predošlým meraním sa zlepšujú,“ hovorí.

Oľga Zápotočná z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied a z Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a Ľudmila Hrdináková z Katedry knižničnej a informačnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. (zdroj: SME-Jozef Jakubčo)

Pozitívne postoje k čítaniu sa dajú podľa Zápotočnej formovať len vďaka dobrým skúsenostiam s čítaním, sprostredkovaných v sociálnych interakciách. Už od raného detstva je dôležité, aby rodičia či učitelia deťom nielen čítali, ale sa o čítanom s nimi aj rozprávali. Rovnako to platí aj u čitateľov v pubertálnom veku.

Peknou ukážkou toho, ako sociálne mechanizmy fungujú, je napríklad fenomén Pottermánie. Sedemdielna séria o čarodejníkovi Harrym Potterovi prilákala ľudí po celom svete ku knihám.

Mnohé salóny viedli ženy

„Kedysi na Slovensku existovali tzv. Čitateľské spolky – podobne ako ochotnícke divadlá. Kým nebola televízia a digitálne technológie, ľudia sa stretávali a komunikovali osobne,“ vysvetľuje Zápotočná s tým, že takéto stretnutia boli jednou z mála možností kultúrneho vyžitia.

Knižné kluby mali po celej Európe svojich predchodcov. Germanista a prorektor Univerzity Komenského pre medzinárodné vzťahy Jozef Tancer hovorí, že to boli predovšetkým literárne salóny, ktoré boli rozšírené v európskych metropolách už od 17. storočia.

„Pestovala sa v nich galantná konverzácia a viedli intelektuálne debaty. V Paríži salón Markízy de Rambouillet, z ktorej vzišla Académie française, učená spoločnosť na pestovanie francúzskeho jazyka. V Berlíne to bol napríklad salón Rahel Varnhagen, v ktorom sa stretávali nemeckí romantici Goethe a Schiller. Viedenskí intelektuáli a vysokí úradníci sa schádzali koncom 18. storočia u Fanny von Arnstein, neskôr u Caroline Pichler,“ objasňuje.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Existuje aj iný knižný svet. Plný dezinformácií, hoaxov či šarlatánov, hovorí bookstagramerka Šlinská Čítajte 

Je podľa neho príznačné, že mnohé známe salóny viedli ženy. Keďže veľmi dlho nemali prístup k univerzitnému vzdelaniu a neboli prijímané ani do učených spoločností, dokázali takouto formou pestovať svoje intelektuálne záujmy a vzdelávať sa.

„Salóny zväčša ignorovali sociálnu hierarchiu a navštevovali ich aj ženy. Túto formu vzdelávania neskôr adaptovali sociálni demokrati, ktorí zakladali čitateľské vzdelávacie spolky pre ženy. V Prešporku ešte pred prvou svetovou vojnou viedla takýto čitateľský krúžok novinárka Elsa Grailich. Z obdobia medzivojnovej Bratislavy je zas známy literárny salón Hany Gregorovej,“ vysvetľuje.

Hana Gregorová (zdroj: Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici – Literárne a hudobné múzeum)

Spojenie príjemného s príjemným

Tancer mal po roku 2000 príležitosť zúčastniť sa niekoľkých stretnutí knižného klubu v Brémach, ktorý viedol jeho priateľ, penzionovaný gymnaziálny učiteľ nemčiny a dejepisu. Bol vtedy ešte čerstvým absolventom germanistiky a fascinovalo ho, s akým zanietením ľudia s rôznym vzdelaním dokázali debatovať a literatúre.

„Rovnakým zážitkom bolo pre mňa vidieť, ako dokázal môj kamarát Klaus, ktorý bol mimoriadne fundovaný germanista, nadchnúť ľudí pre čítanie starších textov. Samozrejme, popri dobrej literatúre sa konzumovalo aj dobré víno, bola to kombinácia rôznych pôžitkov,“ spomína.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Muži si pred ňou odpľúvali, matky chránili dcéry. Gregorovej je venovaná veľkolepá výstava Čítajte 

Tancer sa teraz chystá jeden knižný klub založiť. Chce tak spojiť príjemné s príjemným. "Stretnúť sa ako priatelia a diskutovať o svojich čitateľských zážitkoch. Mnohí z mojich priateľov sa zaoberajú čítaním textov profesionálne: ako novinári, prekladatelia, učitelia literatúry. Je veľmi príjemné debatovať o knihách nezáväzne, pre vlastné potešenie, bez nevyhnutnosti niečo o tom napísať," konštatuje.

Spoločné čítanie prináša podľa neho nové témy a slúži tak trochu aj ako prevencia pred tým, aby sme preberali dookola tie isté problémy. S priateľmi by sa rád rozprával o knihách, ktoré nijako nesúvisia s jeho vlastnou prácou, teda s nemeckou či rakúskou literatúrou.

V knižnom klube preto začnú románom juhokórejskej nositeľky Nobelovej ceny Han Kang Vegetariánka. „Najmä v nemeckých prekladoch teraz čítam romány tejto autorky a som nimi nadšený,“ konštatuje.

Jozef Tancer je aj prorektorom Univerzity Komenského pre medzinárodné vzťahy. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)

Ako skupinová terapia

V knižných kluboch sa ľudia dozvedajú veľa nielen o individuálnych názoroch na knihu či charaktery, ale aj veľa o sebe a o druhých. „Je zaujímavé vidieť, ktoré momenty sa človeka dotkli z knihy. Niekedy sa v tom stretneme, inokedy sú to veľmi rozdielne pasáže. Sú to krásne chvíle, ktoré ukazujú, akí sme iní skrz prežité veci v živote. Niektoré detaily pre mňa nemusia byť podstatné, ale pre druhého sú zásadné. Prečo? A tu začínajú zaujímavé diskusie,“ hovorí Bučka Kovalčíková.

Podľa Želaskovej sa zas človek pri diskusii naučí lepšie formulovať svoje názory. „V určitom zmysle to môže byť taká škola empatie a pochopenia odlišností: človek sa na jednej strane zamýšľa nad správaním a prežívaním knižných postáv, ktoré sa môžu líšiť od toho jeho, a následne sa konfrontuje s názormi iných ľudí, ktorí možno na danú situácie nahliadajú inou optikou,“ hovorí s tým, že knižný klub môže byť bezpečné miesto, ktoré človeku ponúka možnosť slobodne prezentovať svoje myšlienky a názory.

„Zamýšľame sa nad situáciami opísanými v knihách, jednotlivými postavami a ich konaním, prostredím, obdobím. Často je z toho vzniká debata o našich vlastných postojoch a skúsenostiach, plynulo sa dostávame k otvoreným debatám o vzťahoch, túžbach či strachoch, práci. Niekedy to vyzerá skôr ako nejaká skupinová terapia,“ dodáva.