Ešte ani nebolo šesť hodín ráno a trinásťročného Jamieho už viezli na policajnú stanicu. Pri brutálnom zákroku ho vytiahli z postele, ani sa nezdržovali tým, aby niečo vysvetlili jeho rodičom.
O pár minút neskôr už bol vo vyšetrovacej cele, podozrivý z vraždy rovnako starého dievčaťa.
Ja som to nebol. Ja som nič neurobil, hovorí s plačom, keď za ním pustia otca. A otec mu verí, je presvedčený, že svojho syna pozná.
Pozná ho, o tom niet pochýb. No nevie, že vôbec nepozná svet, v ktorom žije.
Mohlo to byť inak. Smrť Hackmana a jeho ženy nech je pre nás lekciou, vraví Willisova manželka Čítajte V posledných rokoch sa vo Veľkej Británii šíria prípady, keď tínedžeri na seba navzájom útočili, ozbrojení nožom. Keď sa niečo také stane, rodičia majú okamžite tendenciu klásť si to za vinu. Museli svoje deti zle vychovať, myslia si.
Že to nie je vždy tak, respektíve, že to nemusí byť jediná príčina, o tom rozpráva šokujúci a intenzívny seriál Adolescence, prekladaný ako Adolescent.
Efektivita polície a jej neznalosť
Jamieho detská izba vyzerá úplne bežne. Vesmír s planétami na tapete, na nočnom stolíku figúrky z rozprávok alebo z komiksov, pod perinou plyšiak, rokmi už trochu zodratý.
Aj jeho mama, aj jeho otec tam boli tisíckrát, no do jeho životného priestoru sa cez týchto pár štvorcových metrov a nežných dekorácií nedostali. Jamieho svet je svet, ktorý nemá fyzickú podobu. Vstupuje doň vždy sám, potichu, nikto k nemu nemá kľúč a nemá naňho dosah.
Polícia si ním rýchlo prešla, prečítala si pár jeho statusov, komentárov a pozrela zopár jeho fotiek s kamarátmi, a mala dosť informácií na to, aby bola presvedčená, že za vraždou spolužiačky je on.
