Veľké Kostoľany v piešťanskom okrese sa dnes rozrastajú a za tabuľou s preškrtnutým názvom obce už stoja nové domy, vyrásť má aj prevádzka obchodného reťazca.
V lokalite nedávno robili archeológovia predstihový výskum. Nie nadarmo. Trnavská oblasť bola osídlená opakovane od hlbokého praveku, šlo o úrodnú krajinu s dostatkom vody z meandrujúceho Váhu a ďalších riek.
Počas výskumu tu našli bežný doklad života na dávnovekom sídlisku, zvieracie kosti, rozbité nádoby či roh pratura. V zahĺbenej chate ľudí z doby železnej našli aj zvláštny malý predmet. Detskú hrkálku. Keď ju očistili a zatriasli ňou, zahrkala. Zvuk je slabý, ale je to zvuk z praveku.
Podobné nálezy siahajú do ešte dávnejších období. Patria medzi ne flauty, bubny aj jaskynné kvaple. Dokladajú počiatky tvorivosti, hravosti, umenia u pravekých ľudí. Pred 40-tisíc rokmi sa začala prejavovať nová stránka ľudskej bytosti.
V texte sa dočítate:
- kde sa našli najstaršie hudobné nástroje v histórii ľudstva
- aké objavy máme na Slovensku
- či boli hrkálky len detskými hračkami alebo mali aj inú funkciu
- ako sa zrodila praveká hudba a kde je jej kolíska
- ako znejú praveké hrkálky a ďalšie nástroje.
Je to detská hračka
„Pri hĺbení archeologických sond sme zachytili niekoľko objektov, na základe tohto sa začalo s plošným archeologickým výskumom. Podarilo sa nám odkryť 53 archeologických objektov z mladšej doby kamennej a doby železnej, našli sme veľa odpadových jám,“ opisuje Peter Mandák z Archeologickej agentúry, ktorá výskum realizovala.
„Jediným obývaným objektom bola chata zo staršej doby železnej, nazývanej aj doba halštatská a datovanej do 7. až 6. storočia pred našim letopočtom, a v jej výplni sme našli aj prekvapivý predmet.“
Nález najprv interpretovali ako miniatúrnu nádobku, ktoré sa vyskytovali na sídliskách a mohli slúžiť napríklad na uschovanie vzácnejších olejov alebo iných tekutín.
„Ale po očistení a umytí sa zistilo, že otvor je zapečatený, a teda nemôže ísť o nádobku. Keď sme ju dlhšie skúmali, prišli sme na to, že vnútri sa nachádza niečo, čo vydáva zvuk, hrkanie detskej hrkálky,“ dodáva archeológ.
Detská hrkálka nad chatou z doby železnej na nálezisku vo Veľkých Kostoľanoch. (Marko Erd)
Keramická hrkálka má oválny tvar a zdobia ju viaceré výčnelky. Možno kedysi visela nad novorodeniatkom a matka mu občas zahrkala, alebo ju mohlo mať praveké dieťa ako hračku.
Archeologičk Zuzana Zetochová dodáva, že hrkálky nie sú v danom období neznámym nálezom, aj keď sú pomerne vzácne.
„V archeologických kontextoch sa objavujú aj v predchádzajúcom období doby bronzovej a priamo z týchto predlôh sa vyvíjajú aj hrkálky v dobe železnej. Majú rôzne spracovanie od jednoduchých tvarov až po komplikované. Často sú bohato zdobené rytým alebo maľovaným ornamentom,“ hovorí.

Podľa niektorých bádateľov to bol práve zvuk hrkálok, ktorý deti ochraňoval pred zlými silami, nebezpečenstvom.
Obsah hrkálky je neznámy, vnútri sú azda kamienky, podľa Petra Mandáka by mala poputovať pod röntgen.
Je vidno, že praveký človek si dal veľa námahy s výrobou v peci vypálenej hrkálky, a investoval do nej talent, čas a energiu.
„Zdanlivo môže ísť o málo užitočnú vecičku, ale len do času, keď si uvedomíme, aká bola kultúra bývania pravekého človeka,“ podotýka pamiatkar Peter Grznár z Krajského pamiatkového úradu v Trnave, ktorý predpísal podmienky archeologického výskumu.
„Celé rodiny žili v obydliach, ktoré mali niekoľko metrov štvorcových a ak spolužitie malo fungovať, upokojovanie detí bolo nevyhnutné. Nedá sa vylúčiť ani iné využitie hrkálky, no zvuk je príliš slabý, aby slúžil na sprevádzanie hudby. Vieme si síce predstaviť jej využitie napríklad v rituáloch, no v súčasnosti prevláda názor, že primárne ide o hrkálku, teda detskú hračku.“
Spojené s kultom
Na území Slovenska našli archeológovia viac takýchto pravekých hrkálok. Napríklad v 60. rokoch minulého storočia to bolo pri výskume pod vedením Magdy Pichlerovej na lokalite Nové Košariská, dnes Dunajská Lužná.
Archeológovia vtedy skúmali kniežacie mohyly zo staršej doby železnej. V správe z vykopávok sa uvádza, že pod jednou z mohýl bola pochovaná vysoko postavená žena, príslušníčka miestnej elity, už predtým spopolnená. Pod mohylou sa našli aj kostičky malého dieťaťa, zrejme novorodenca, bohato zdobené nádoby a milodary. Vrátane hrkálok v podobe vodných vtákov.
Dnes sa hrkálky nachádzajú v Archeologickom múzeu v Bratislave - Slovenskom národnom múzeu.

„Zoomorfné hrkálky z Nových Košarísk sú dve, jedna poškodená, druhá kompletná. Tá kompletná skutočne hrká, hoci to nie je silný zvuk,“ opisuje riaditeľ múzea Radoslav Čambal. „Motív vtákov a zvlášť vodných vtákov súvisí s mytologickými predstavami vtedajšej spoločnosti, ktorá má svoju tradíciu ešte v predošlom období mladšej a neskorej doby bronzovej.“
Fragmenty zoomorfných hrkálok našla pri výskume na významnej lokalite a pravekom hradisku Molpír aj archeologička Susanne Stegmann-Rajtárová.