Nikdy sa neučil hrať, ale presne vedel, čo nemôže urobiť, ak si nechce pokaziť kariéru. Jeho motivácie byť hercom neboli práve ušľachtilé, ale to sa rýchlo zmenilo. Žije v obklopení hereckých kolegov, ale žije inak ako oni, pretože má iné predstavy o šťastí a úspechu.
Po stereotypnej výchove, ktorú dostal pri dospievaní v Arkansase, nepokojných rokoch počas studenej vojny, keď ako mladý človek strácal svoju nevinnosť, a dnešnom chaose, vidí jedinú možnosť, do čoho investovať.
Denník SME mal možnosť sa rozprávať s Billy Bobom Thorntonom ešte začiatkom zimy, keď sa uchádzal o Zlatý glóbus. Bol rád, že po dlhých rokoch, keď nebolo v móde povedať, že pracuje pre televíziu, znovu dostáva úlohy v seriáloch. Po kultovom Fargu je to Landman, ktorý nakrúcal v prostredí ropných spoločností.
V rozhovore sa dočítate:
- akým predsudkom čelil, keď vyrastal
- čo citlivo prežíval
- prečo sa stal hercom, keď mu záležalo na hudbe
- akú hereckú školu dostal
- čo považuje za kľúč k svojmu úspechu
- čo nakrútil, aby potešil mamu
- ako vyzerá jeho pracovný režim
- čo ho dnes znepokojuje
- ako sa žije medzi susedmi v Los Angeles
- čo považuje za šťastie
Ako prežívate to, že celý seriál alebo film stojí predovšetkým na vašej postave?
Od deväťdesiatych rokov sa mi len málokedy stalo, že som nehral hlavnú úlohu. Takže som si už zvykol. Ale viete, čo mi pri tom pomáha? Akúkoľvek rolu prijmem len vtedy, keď som presvedčený, že niet vhodnejšieho herca, kto by ju mal hrať. Keď som videl, že Frank Langella by bol lepší, zavolal som režisérovi a povedal mu: oslov radšej jeho.
V tomto prípade som nemal nad čím špekulovať, pretože Taylor Sheridan mi povedal, že Landmana šil priamo na mňa. Už sme sa raz stretli, keď nakrúcal minisériu 1883.Vtedy mi zavolal a hovorí: potrebujem ťa tu len na dva dni. Chcem iba toľko, aby si vstúpil do salónu, všetkých zabil a potom zase odišiel. Okej, vravím mu, to už som robil, v tom som dobrý. Prídem.
Považujete sa za herca negatívnych postáv?
To je iba taká mylná predstava, že hrávam negatívne postavy. V podstate som ich hral len zopár, bohužiaľ, niektoré z nich sa stali ikonické, napríklad vo Fargu. Preto si ma s nimi ľudia spájajú.
Ulašin: Moji brazílski známi počuli po atentáte hovoriť ministra vnútra a pýtali sa ma: si v poriadku? Čítajte Čo vám na tom prekáža?
Nič. Len čoraz viac a viac pozorujem, že diváci nehodnotia hercov podľa toho, ako hrajú, ale podľa toho, aký majú svetonázor a čo im je sympatické. Keď ste hrali pred dvadsiatimi piatimi rokmi sériového vraha, publikum vnímalo, ako ste ho skonkrétnili. Alebo, videli Krstného otca, a zamilovali si ho. Dnes? Dnes vám povedia: neznášam sériových vrahov. Čo to má spoločné s tým, ako ho herec zahral? Niekto musí hrať aj sériového vraha.
Obávam sa, že teraz budeme čeliť rovnakému problému s ropnými spoločnosťami. Ľudia ich nemajú radi, chápem, ich šéfovia sú im nesympatickí. No my sme chceli ukázať, že ropný biznis má dobré aj zlé stránky. Neživíme ho preto, že by sa nám páčil, živíme ho preto, že nemáme dostatočné alternatívy. Okrem toho, ak sa raz nájde spôsob, ako všetku energiu poháňať vodou, ropní magnáti sa presunú tam a budú zarábať na tomto biznise. Pôjdu prosto tam, kde sú peniaze.
Seriál Landman sa pomerne výrazne pohráva s normami maskulinity. Ako ste boli vychovávaný vy?
Vychovávali ma tak, aby som sa nebál nebezpečenstva.
Patrím ku generácii synov, ktorým otcovia hovorili: musíš byť najsilnejší, musíš byť najvyšší. Také kritéria musel zniesť biznismen aj futbalista. Našťastie, Landman sa nebojí ukázať, že sila býva len maskou. Pretože za agresívnym prejavom sa často skrývajú komplexy a neistota.
Museli ste niekedy bojovať so stereotypmi?
Často. Vyrastal som vo veľkej chudobe a to mi v detstve dávali pocítiť. Mal som problémy naučiť sa čítať. Potom sa zas o mne hovorilo, že som podivín. O ľuďoch z Texasu sa hovorí všeličo. Ja vravím, nesúď nikoho, kým ho nespoznáš.
V Texase som spoznal chytrákov aj filantropov. Dobrých aj horších ľudí. A predpokladám, že je to tak všade na svete. S Taylorom nám nešlo o to, aby sme ľuďom ukázali: pozrite sa, takíto sú magnáti ropného priemyslu. V našom príbehu sú dôležité najmä medziľudské vzťahy a to, ako do nich vstupuje práca, súťaživosť, zodpovednosť, nebezpečenstvo, risk.
Čo si myslíte o tom, ako je v Spojených štátoch prepojený biznis korporácií s vládnou mocou?
