„Smrť nie je nikdy dôstojná. Mňa zajtra obesia. Určite sa pri tom pomočím. Možno budem i defekovať. Telo je prízemné,“ vraví Jozef Tiso, keď ho v jeho väzenskej cele konfrontujú s tým, akou príšernou smrťou zomreli kvôli nemu desiatky tisíc ľudí. O ničom, čo sa dialo v lágroch vraj nevedel, ani sa o to nezaujímal.
A ktohovie, ako to bolo naozaj!, hovorí.
„Od vás sa fakty odrážajú ako od sklenenej steny,“ vraví Tisovi nahnevaný muž, ktorý mu zas a znova prináša nové svedectvá, príbehy aj vlastné spomienky. Jozef Tiso však do poslednej chvíle neľutuje a asi ani neverí. Neverí dokumentom, ľuďom a pravdepodobne ani svojmu svedomiu.
25. marca, v deň smutného výročia odchodu prvého transportu slovenských Židov do vyhladzovacieho koncentračného tábora Auschwitz, uviedlo bratislavské Divadlo P. O. Hviezdoslava premiéru inscenácie Hitlerov prezident. Hra Ľuby Lesnej vznikla na motívy knihy bádateľky Madeline Vadkerty Slovutný pán prezident, režírovala ju Valeria Schulczová.
V hlavnej úlohe muža, ktorého niektorí dodnes s veľkou mierou zhovievavosti označujú za kontroverznú postavu našich dejín, sa predstavil Martin Madej.
Naozaj je tento bodrý človek zločinec?
Práve Martin Madej stál pred herecky aj ľudsky nesmierne náročnou úlohou. Ako stvárniť človeka, ktorý do slovenskej spoločnosti vrazil klin taký ostrý a hlboký, že preň krváca dodnes. A ako pristupovať k tvorbe postavy, ktorú si mnoho divákov pamätá z legendárneho prevedenia Mariána Labudu v monodráme Tiso.
Madejov Tiso nie je žiaden zloduch na prvý pohľad. Keď sa s ním divák stretáva v úvodnej scéne, môže mať pochybnosti o tom, či sa naozaj ocitol v správnej cele. Naozaj je tento bodrý človek, ktorý si drží kríže v teple a filozofuje nad vitamínmi v pomarančoch, zločinec? Naozaj zajtra odvisne? Už v prvej scéne je však ukryté to, čo je pre historickú postavu Tisa dôležité a čo určuje Madejov prístup k nemu.
