Patrizia Mirigliani krúti hlavou. Prečo nemôže Miss Italia zostať taká, aká bola? Prečo?
Taliansku súťaž krásy považuje za súčasť svojho života od detstva. Najprv pozorovala, ako ju viedol jej otec, po jeho smrti sa riaditeľkou stala ona sama. Bola hrdá na to, že zamestnáva tisícky ľudí na rôznych postoch, umeleckých aj organizačných, a že dáva mladým ženám možnosť spoznať zábavný priemysel a presadiť sa v ňom. Mala pocit, že pomohla vybudovať niečo, čo je pevnou súčasťou talianskej kultúry.
Preto nechápe, prečo sa jej dlhoročný partner, verejnoprávny vysielateľ RAI od nej odvrátil a prestal súťaž vysielať.
Jeho postoj a postoj verejnosti považuje za pokrytectvo.
Jej mozog je studnica hlúpostí, je falošná a pozor na ňu. Nenávidieť Meghan patrí k novému fenoménu Čítajte Mne neprekáža, že Holanďania si za svoju miss zvolili transrodovú ženu, hovorí. Ale nechcite odo mňa, aby transrodové ženy súťažili v Taliansku.
Hlas má pritom pevný, ale predsa len trochu unavený. Organizovať súťaž v nových podmienkach je pre ňu boj a v dokumentárnom filme Miss Taliansko nesmie zomrieť, to vôbec neskrýva.
Zmeny sú nepriateľmi krásy
Pri nakrúcaní je obklopená svojimi stálymi kolegami, mužmi, ktorí celý život pracovali s krásnymi ženami.
Chodí ako robot, komentujú, keď sa pozerajú na súťažiace v regionálnych kolách. Videl si ten obrovský zadok? Táto asi nemá doma zrkadlo. Môžeme ju vziať, ale iba do počtu.
V posledných rokoch dlhej histórie súťaže (vznikla v roku 1939) pristúpila Patrizia Mirigliani k niekoľkým zmenám. Upustila od maximálnej váhy žien, zvýšila minimálny vek. Zaoberať sa tým, aké škodlivé stereotypy súťaž upevňuje, však nechce a o feminizme hovorí tak, ako keby bol jej nepriateľom.
