Takúto vlnu hejtu vraj ešte nezažila. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová minulý týždeň zverejnila video zo svojej návštevy Slovenskej národnej galérie (SNG), v ktorom skritizovala výstavu súčasného umenia vrátane videoinštalácie umelkyne EMÍLIE RIGOVEJ, ktorá na nej vracia zlato.
Komentujúci pod statusom ministerky na sociálnych sieťach nešetrili negatívnymi prívlastkami. „Čítať o sebe rôzne vulgarizmy bolo šialené,“ hovorí Rigová. „Ministerka zmagorí tisícky ľudí, ktorí nad vami vyrieknu súd a hovoria o tom, čo má byť v galérii. Pritom v galérii možno nikdy neboli,“ dodáva.
„Dnes som to ja, zajtra si pani ministerka nájde niekoho iného,“ konštatuje.
Neohlásene v piatok popoludní navštívil výstavu súčasného umenia v SNG aj premiér Robert Fico. Rozhovor vznikol ešte predtým.
Rigová patrí k najvýraznejším vizuálnym umelkyniam mladej generácie. Je držiteľkou Ceny Oskára Čepana, medzinárodnú pozornosť získala výstavou v prestížnom viedenskom múzeu moderného umenia. Dlhodobo upozorňuje na skresľovanie rómskej identity v povedomí verejnosti či sociálne stereotypy.
Momentálne je na rezidencii v Portugalsku, kde ju čaká inštalácia Vlasy, ktoré neskončili v ohni. Vlasy predstavujú symbol represie a Rigová z nich bude vyšívať tradičnú rómsku pieseň, kde sa spieva: „Nestrihajte nás dohola, radšej pôjdem do tábora.“ Je odkazom na rómsky holokaust.
V rozhovore sa dočítate:
- Aký je príbeh za inštaláciou Vomite ergo sum!
- S akými reakciami na inštaláciu sa stretla.
- Ako vníma video ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej.
- Či dostala od ministerky reakciu na príspevok, ktorý potom napísala.
- Či je podľa nej slovenská spoločnosť pripravená na umenie, ktoré vyvoláva znepokojenie.
- Ako si k súčasnému umeniu môžu ľudia vybudovať vzťah.
- Ako sa za tie roky vyvíjalo umenie Rómov na Slovensku.
Videoinštalácia Vomite ergo sum! zobrazuje vás, ako vraciate zlato. Zlato je vo vašej inštalácii vzácny materiál, no zároveň potravina, ktorú človek nie je schopný stráviť za žiadnych okolností. Aký je za inštaláciou príbeh?
Inštalácia má niekoľko vrstiev, rovnako aj interpretácií. Od začiatku som vedela, že do projektu kódujem svoje súkromné ja. Som totiž z kamenárskej rodiny, otec ma učil odmalička pracovať so zlatom. Som zároveň z rómskej rodiny a zlato je prítomné v interiéri príbytku mojich rodičov.
Ide o akési zrkadlo. Vždy, keď prídem k rodičom na nedeľný obed a mám jesť z pozláteného taniera a zlatým príborom, je to pre mňa masaker.
Keď som sa začala stretávať s inými Rómami v Európe, uvedomila som si, že zlato neprevláda len v domácnosti mojich rodičov, ale aj ostatných Rómov v okolitých krajinách. Je fascinujúce, že ak by k našim prišiel na návštevu Róm z Poľska, cítil by sa u nás ako doma, lebo aj uňho to vyzerá podobne.
Nechcem to, samozrejme, paušalizovať na všetkých. No našli by ste na Slovensku veľa Rómov, ktorí sa obklopujú šperkami a zlatom či podobným nábytkom, ako majú práve moji rodičia. Keďže som v tom vyrastala, dnes už by som mohla hovoriť o rómskej estetike. Po strednej škole som sa voči tomu začala vymedzovať.
Zlato pre mňa symbolizuje aj domov, či chcem, alebo nie. Je to jedna z osobných rovín, ktoré divák nemusí vedieť.
Nie je to len stereotyp majority, že zlato vníma ako akúsi rekvizitu rómskej vizuálnej identity?
Myslím si, že to tak bude, pokým neodíde generácia mojich rodičov. Moja generácia to má už trochu inak, no vidím, že sa to opäť vracia pri tej mladšej.
Dávajú si nanovo vyrábať veľké šperky, ktoré boli kedysi honosnejšie. Šperk ako taký má v rómskej komunite veľký význam. Napriek tomu, že tradičná kultúra už vymizla, to, čo bolo spojené so šperkom v našej komunite, stále žije. Ide o symbol prosperity.
Bolo by hodné výskumu, ako Rómovia ovplyvnili šperkárstvo nielen u nás, ale aj v iných krajinách východnej Európy, ako ich dizajnovali, ako s nimi pracovali.
Každá performancia je pre ňu skúška, testom pre samu seba. (zdroj: Archív E.R. )Aké ďalšie roviny inštalácia ešte má?
Ak by sme si odmysleli to, že som Rómka, stále je na videu žena, ktorá kľačí na štyroch a vracia. Tento samotný akt je pre mňa niečo, čím prepájam rôzne vrstvy žien a mužov. Je v tom zakódované napríklad to, ako ženy prežívajú menštruáciu alebo čo zažívajú pri tehotenstve.
Preto sa mi performancia páčila od začiatku. Má mnoho vrstiev a zlato chápem ako vlastnú, sémantickú rovinu. Divák si v tom môže nájsť vlastné vysvetlenie, napríklad že ide o symbol konzumu.
Kto zaručí, že diela Fullu, Benku či Warhola neskončia v súkromných rukách? Umelci sa obávajú o zbierky SNG Čítajte Každá performancia je pre mňa skúškou, testom pre samu seba. Keď otec počul, čo chcem robiť, šiel sa z toho zblázniť: veď predsa nemôžem vracať zlato. Mne pritom vôbec nedochádzalo, že by ma to mohlo zabiť. Otec mi potom pomáhal hľadať náhradu zlata, ktorú by som mohla použiť. Opäť ma to vrátilo do obdobia, keď ma učil rôzne veci z jeho remesla. Zároveň sa týmto dielom vraciam k svojej rodine, od ktorej v podstate stále utekám, keď pracujem.
Ako ste vnímali kritiku vášho diela zo strany ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej?
Keďže som v Portugalsku a som celkom zaneprázdnená, dozvedela som sa o tom neskôr. Zrazu mi písala jedna kurátorka z galérie, aby som si pozrela profil ministerky kultúry. Najskôr som ho ani nevedela nájsť.Na ďalší deň ráno som otvorila facebook a video bolo všade. Prečítala som si prvé dva-tri komentáre a zostalo mi fyzicky zle. Vedela som, že chcem reagovať.
