V Lúčnici nenarážajú na žiadne mantinely či tlaky z ministerstva kultúry, hovorí riaditeľ súboru PAVOL PILAŘ.
Odkedy je na jeho čele, zažil už tri ministerky kultúry: Natáliu Milanovú (Slovensko), ktorá ho vymenovala, neskôr Silviu Hroncovú z úradníckej vlády a v súčasnosti Martinu Šimkovičovú (nom. SNS).
„Tak, ako máme nastavenú dramaturgiu, vízie a plány, tak v nich pokračujeme odhliadnuc od toho, kto je aktuálne ministerstve,“ hovorí Pilař.
"Nikto nám nikdy nehovoril, čo máme alebo nemáme robiť," dodáva.
K súboru má osobný vzťah, keďže v ňom od roku 2006 do roku 2018 tancoval. „Bez pátosu a namyslenosti môžem povedať, že miesto Lúčnice v spoločnosti je veľmi silné,“ myslí si.
V rozhovore sa dočítate:
- Či vnímal niekedy politický tlak,
- Ako vníma zneužívanie folklóru politikmi a reklamnými kampaňami,
- Aké je miesto Lúčnice v spoločnosti,
- Ako súbor reflektuje rozmanitosť,
- Či sa darí folklór modernizovať,
- Aké sú najväčšie výzvy a či mladí ľudia majú o súbor záujem.
Umelecký súbor Lúčnica je štátna národná umelecká inštitúcia. Vy ste od roku 2022, odkedy ho riadite, zažili tri ministerky kultúry. Narazili ste na nejaké limity?
Tak, ako máme nastavenú dramaturgiu, vízie a plány, tak v nich pokračujeme bez ohľadu na to, kto je aktuálne na ministerstve.
Samozrejme, výrazne nás ovplyvňuje faktor konsolidácie, ktorá nám zobrala v ostatných dvoch rokoch približne pätnásť percent rozpočtu. S tým však bojujú všetky štátne kultúrne inštitúcie. Napriek tomu robíme všetko preto, aby sme našich divákov o nič neukrátili.
Vnímali ste niekedy tlak, aby sa súbor prispôsobil nejakej ideológii alebo politickej línii?
Nie. Úprimne hovorím, že som prežil tri vedenia ministerstva, všetky boli korektné. V mnohých fázach ide o úradnícku prácu. Nikto nám nikdy nehovoril, čo máme alebo nemáme robiť.
Profesor Nosáľ často rozprával, že vždy, keď sa stretával s novým ministrom kultúry, zavítal do zasadačky, kde sú vyvesené fotky všetkých ministrov, s každým sa privítal, pozrel na fotky ministrov a povedal,: „Týchto všetkých som prežil, a aj vás prežijem.“

Pýtam sa preto, lebo ste mali 16. marca vystupovať na Koncerte pre Ukrajinu. Zmenu programu vysvetlil riaditeľ Pohody Michal Kaščák tak, že na teleso bol vyvíjaný tlak z ministerstva kultúry, a preto ste účasť zrušili. Čo na to hovoríte?
Máme ročne asi tridsať koncertov, štyridsať predstavení na rôznych miestach Slovenska.
Lúčnica nikdy nevystupuje na politických akciách. Na Koncerte pre Ukrajinu boli v rámci programu rečníci, a preto sme sa rozhodli nezúčastniť, už totiž nešlo iba o koncert.
Radi vystúpime pre každého nášho diváka a diváčku. Sme tu totiž pre nich a je jedno, či ide o festival, koncert, alebo vystúpenie v kultúrnom dome hocikde na Slovensku.

Folklór sa na Slovensku často využíva na politické účely – či už na prezentáciu „tradičných hodnôt“, alebo ako nástroj nacionalizmu a na získanie sympatií voličov. Ako to vnímate?
Je otázka na politikov, či to myslia úprimne, alebo ide o politický kalkul. Myslím však, že to už každý rozpozná.
Ja poznám množstvo ľudí, ktorí majú folklór naozaj radi. Skôr ma pri tejto téme vyrušuje to, ako sa folklór stáva lacným mainstreamom v komerčných, reklamných kampaniach.
Pripadá mi to smutné. Veľakrát totiž ide o marketingovú stratégiu obchodných značiek, ktoré nás chcú do reklám, majú dostatočný finančný kapitál, no aj tak idú len po povrchu a neprejavujú žiadnu vôľu ani snahu spraviť veci poriadne a vždy im stačí akýkoľvek poľský ľudový vzor z fotobanky. Pritom sme krajina, ktorá má čo ponúknuť a máme v tomto smere aj výborných odborníkov.

Ak je folklór prezentovaný v kontexte politických ideológií alebo v reklamných kampaniach, neoslabuje ho to?
Cesta rozvíjania našej tradičnej ľudovej kultúry je v komunite ľudí, ktorí sa folklóru skutočne venujú, žijú s ním, sú členmi súborov, ich záujem je úprimný a majú ho radi. Na Slovensku je našťastie toto podhubie veľmi silné, a tak nás nemá až tak čo z hore spomínaného oslabovať.
Nevyrušovalo vás ako tanečníka, keď si politici naprieč politickým spektrom obliekali kroje v rámci predvolebných kampaní?
Neanalyzoval som to. V prvom rade som chodil do súboru a s ostatnými robil to, čo ma baví a napĺňa. Folklór chceme hlavne ďalej posúvať a rozvíjať, pretože aj po nás tu zostane.