Eve sa telefón ozýva neustále. Rekord bol zatiaľ 249 pípnutí za deň.
Pípnutie jej ruší myšlienky, sústredenie na prácu aj na seba. Nepomáha tichý režim ani blokovanie čísla a dlho nikto netuší, o čo ide.
Navyše, hoci je Eva vyšetrovateľka, nie je taká dôležitá. Dôležitejší je ten, kto za ňou prichádza. Keď na policajnú stanicu príde Braňo, herec známy z televíznych seriálov, reklám a sociálnych sietí, ide všetko bokom.
Braňo chce niečo ohlásiť. Napokon si to však rozmyslí. Povedať, že ho prenasleduje šialená fanynka, totiž nie je také jednoduché. Ak chcete hovoriť o tom, ako niekto brutálne zasahuje do vášho súkromia, znamená to, že svoje súkromie ešte viac odhalíte. A špirála stalkingu sa môže roztočiť naplno.
Divadlo Aréna uviedlo v rámci Občianskeho cyklu inscenáciu Pokladík, ktorá vznikla v spolupráci s nezriaďovaným divadlom Uhol_92. Autorkou textu a zároveň režisérkou je Alžbeta Vrzgula.
Ide o ďalšiu inscenáciu, v ktorej táto režisérka podrobne analyzuje tému moci a slobody, tentoraz v najrôznejších podobách sledovania, prenasledovania a krádeží identity. Napriek ťaživosti témy a tomu, ako umelecky rafinovane k nej režisérka pristupuje, ide o divácky veľmi príťažlivé dielo.
Nemôže si za to trochu aj sama?
Pokladík môže do divadla prilákať obsadením aj tým, ako sa tvorcovia rafinovane pohrali s formou. Hra vychádza z pôdorysu detektívky, využíva a paroduje televíznu tvorbu či videá influencerov. Prekladá ich vstupmi, v ktorých sa herci Braňo Deák a Jakub Jablonský bezprostredne a (takmer) autenticky prihovárajú publiku a hovoria o svojom (takmer) autentickom súkromí.
Atmosféra je niekedy strašidelná a nanajvýš nepríjemná, inokedy sa uvoľní do takmer stand-up roviny.
Režisérka zámerne využíva mnoho rovín rozprávania príbehu, pretože o nebezpečnom prenasledovaní – stalkingu sa priamočiaro rozprávať nedá. Má mnoho úrovní, vrstiev, vysvetlení a dôvodov.
„Tak napríklad: môj dedo. Spoznal babku v práci, robili spolu na úrade. Na personálnom si zistil jej adresu, ako inak – flirtom. Staršej kolegyni už stačila len čokoláda. A potom ju čakal pred domom. Moju budúcu babku. Každé ráno. Odprevádzal ju do práce. Každý večer postával pod jej oknom,“ prihovára sa publiku Jakub Jablonský.
