Akoby nestačilo, že je takmer denne na obrazovke ako jedna z troch hlavných postáv v seriáli Sľub a v nedeľu očaruje na tanečnom parkete v Let's Dance, objavil sa aj v seriáli Ranč v úlohe mladého kňaza.
Po tom, čo dostal nálepku nového sexsymbolu, sa herec KRISTIÁN BARAN stal aj nečakaným favoritom šou Let's Dance. Pochvalné slová sú preňho záväzkom, a tak ešte menej spí a je, aby mal viac času na tréning i nakrúcanie seriálu.
S postavou telocvikára Michala sa zžil celkom ľahko, majú toho veľa spoločného, ale nevie si predstaviť, že by dokázal uvažovať o emigrácii za železnú oponu a prísť o kontakt s blízkymi.
Do Let's Dance ste prišli ako mladý herec bez tanečných skúseností a prekvapili ste nielen divákov, ale aj prísneho porotcu Jána Ďurovčíka. Už v treťom kole ste dostali najvyššie hodnotenia. Zrazu ste horúcim favoritom. Nebolo jednoduchšie súťažiť bez tejto nálepky?
Presne tak, teraz mám pocit väčšej zodpovednosti, že musím obhájiť všetky tie pekné slová. Veľmi si cením chválu od Jána Ďurovčíka, priniesli mi však aj pocit, že musím pridávať ešte viac.
A pridali ste?
Pridal som až tak, že už trošku nevládzem.
Prekvapili ste aj sám seba?
Prekvapujem sa stále. Odkedy som v Let's Dance, začal som sa na tanec pozerať ako na manuálnu zručnosť, ktorá sa do istej miery dá naučiť, samozrejme, záleží aj od predispozícií každého človeka.

Ale dá sa to naučiť, keď máte dobrého učiteľa, čo moja tanečníčka Dominika Rošková určite je. Keď sa to spojí s tým, že človek naozaj chce, tak to ide. Raz lepšie, raz ťažšie, všelijako, ale ide.
Naozaj ste nemali predtým žiadne skúsenosti s tancom?
Nie, ak nepočítam, že som v puberte chodil dva týždne na break dance, a jeden deň na hip hop.
Prečo ste s tým sekli?
Bol som mladý, chcel som si to vyskúšať, lebo sa mi to páčilo, aj sa mi to páči doteraz, ale na tréningoch som prišiel na to, aké je to ťažké. Tak som s tým prestal.
S touto skúsenosťou ste ani na chvíľu neváhali, keď prišla ponuka do Let's Dance?
Ale, samozrejme, veľmi dlho som uvažoval, či ísť alebo neísť, lebo tanec je niečo, čo ma extrémne stresuje. A myslím si, že aj vždy bude.
Čo rozhodlo, že ste si povedali – Idem do toho?
Niekoľko rozhovorov s ľuďmi, ktorí už so šou skúsenosti mali, ako Janka Kovalčíková a Kubo Jablonský. Podľa nich to bolo super, že si to užili a nech neváham. Aj keď oni mali predošlé tanečné skúsenosti a trochu inú východiskovú pozíciu.
Oni dvaja to nakoniec aj vyhrali. Mali ste na úplnom začiatku, ešte pred prvým tréningom, predstavu, dokedy to vydržíte?
Nemal som žiadnu predstavu, nemal som absolútne žiadne očakávania, zapol som autopilota a pustil sa do toho.
Čo vás najviac prekvapilo, keď už ste začali?
Že tanec je ešte ťažší, ako som si predstavoval. Taký valčík, vyzerá ľahko a krásne, ale dobre odtancovaný a v správnej technike sa vyrovná náročnosťou behu na jeden kilometer.
S čím najviac bojujete?
Každým kolom sa to trochu mení, najprv som si myslel, že to budú latinsko-americké tance, neskôr som pochopil, že náročnejší je štandard, teraz sú to opäť latinsko-americké tance.