"Predpokladám, že scenár si si prečítala pozorne. A všimla si si, že je v ňom veľa scén, v ktorých budeš nahá," povedal devätnásťročnej herečke Marii Schneiderovej režisér Bernardo Bertolucci, keď sa s ňou prvýkrát stretol, aby spolu rozdebatovali nakrúcanie filmu Posledné tango v Paríži.
Keď videl, že má v sebe okrem odhodlania aj isté obavy, snažil sa ju upokojiť. "Neboj sa, urobím všetko preto, aby sme to nakrútili tak umelecky, ako sa len dá."
Pre mladú Mariu bol tento film životnou príležitosťou. Bertolucci bol uznávaným umelcom na vrchole síl a Marlon Brando sa jej na pľaci venoval nielen ako oveľa skúsenejší kolega, ale aj ako starostlivý otec, ktorý jej celý život chýbal. Nakrúcanie bolo náročné, no presne takú skúsenosť potrebovala.
Hrdo si to užívala - až kým neprišla scéna, keď ju obaja zradili.
Zabiť ženu z vášne? Aké romantické. Francúzom dlho dochádzalo, čo je za smrťou slávnej herečky Čítajte V ten deň Brando a Bertolucci raňajkovali sami. V tom istom byte, ako sa nakrúcal film. Debatovali o scéne, kde malo dôjsť k násilnému sexuálnemu aktu. Obom im padol zrak na maslo a bez toho, že by si niečo potrebovali vysvetliť, rozhodli sa, že Mariu prekvapia.
Maslo použili ako lubrikant a scénu nakrútili bezohľadnejšie, ako stálo v scenári.
V týchto týždňoch sa dostáva do svetových kín film Maria. Francúzska režisérka Jessica Palud v ňom rozpráva o tom, čo tento nápad pre mladú a neskúsenú herečku vtedy znamenal a ako fatálne poznamenal celý jej ďalší život.
Nič nemalo byť hrané. Aj jej slzy boli pravé
Takéto prelomové dielo sme tu ešte nemali. O tomto filme sa bude hovoriť dovtedy, kým bude existovať kinematografia, písali nadšene kritici, keď v roku 1972 prišlo Posledné tango v Paríži do kín.
Jeho príbeh bol na pohľad veľmi prostý. Muž a žena sa stretnú v uliciach Paríža a dohodnú sa, že spolu prežijú čisto sexuálny vzťah. V prázdnom byte sa pravidelne stretávajú bez toho, že by si povedali, ako sa volajú a čím v živote sú.
Pre Bertolucciho to bol veľký spoločenský experiment.
Bol presvedčený, že keď sa človek vyslobodí zo všetkých sociálnych kategórií, ktoré ho rôznym spôsobom definujú, naplno sa prejaví jeho podstata, jeho skutočné ja. Možno temné a možno nebezpečné, ale jediné, ktoré je autentické.
