BRATISLAVA. Najväčší nápor represívnych opatrení vlády vlani znášali najmä slovenské kultúrne inštitúcie, no ich dôsledky cítia aj umelci a umelkyne, píše správa Včasné varovanie: Politizácia slovenského umenia a kultúry, ktorú zverejnila organizácia Artistic Freedom Initiative (AFI) a platforma Otvorená Kultúra!
„Správa dokumentuje šestnásťmesačné úsilie vládnej koalície o ovládnutie kľúčových národných kultúrnych inštitúcií prostredníctvom systematických čistiek medzi odbornými zamestnancami, ktorých nahradili politicky lojálni nominanti,“ uvádza platforma.
Opisuje premenu kultúrneho sektora na Slovensku od posledných parlamentných volieb v októbri 2023, odkedy ministerstvo kultúry vedie Martina Šimkovičová (nom. SNS).
Správa je primárne určená medzinárodnému publiku vrátane politickej reprezentácie Európskej únie. Zároveň sumarizuje dianie v kultúre pre ľudí na Slovensku.
Upozorňuje , že vývoj na Slovensku pripomína kultúrnu politiku strany Fidesz Viktora Orbána v Maďarsku a niekdajšej vlády PiS v Poľsku a signalizuje širší regionálny trend smerujúci k iliberalizmu.
V správe zaznievajú aj hlasy devätnástich slovenských umelcov, umelkýň a kultúrnych pracovníkov vrátane odvolaných riaditeľov. Ide o ľudí, ktorí čelili útokom politikov a političiek pre svoju tvorbu alebo činnosť a často boli v dôsledku toho zneužívaní na presadzovanie zmien v zákonoch, napríklad o Fonde na podporu umenia (FPU).
Ide napríklad o výtvarníka Andreja Dúbravského, bývalého riaditeľa Slovenského národného divadla Mateja Drličku, bývalého riaditeľa Inštitútu kultúrnej politiky na ministerstve kultúry Marcela Časa či vizuálnej umelkyne Ilony Némethovej.
Artistic Freedom Initiative a Otvorená kultúra! zverejňujú správu o Slovensku, „Včasné varovanie: Politizácia slovenského umenia a kultúry. (zdroj: Artistic Freedom Initiative)
Bývalý šéf analytikov: Problém rezortu kultúry sa volá Machala. Ministerka je len bábka Čítajte Dezinformačná kampaň
„Nemohli sme uveriť, ako niekto prekrútil našu prácu,“ povedala pre správu Monika Kubinská, ktorá spoločne s Bohušom Kubinským vytvorila monumentálnu maľbu Lúka.
O maľbe sa vlani v máji začali šíriť nepravdy, ktoré prevzal aj poslanec SNS Roman Michelko. Hovoril, že dielo vzniklo pomocou menštruačnej krvi, spermií a iných telesných tekutín.
Veľkorozmerné dielo bolo podľa neho "posledným bodom, ktorý rozhodol pre váhajúcich koaličných partnerov", aby v parlamente zahlasovali za plánované zmeny FPU.
Artistic Freedom Initiative
Iniciatíva Artistic Freedom Initiative (AFI), vedená právnikmi so špecializáciou na imigráciu a ľudské práva, poskytuje pro bono právne zastupovanie a pomoc pri presídľovaní medzinárodným umelcom v ohrození.
AFI sa venuje ochrane práva na umeleckú slobodu.
Organizácia tvrdí, že v čase, keď sú umelci čoraz častejšie cenzurovaní, väznení, obmedzovaní v slobode pohybu, v niektorých krajinách mučení či dokonca zabíjaní, je ochrana umeleckej slobody dôležitejšia než kedykoľvek predtým.
S týmto cieľom AFI priamo pomáha umelcom, ktorí zažili prenasledovanie, cenzúru alebo iné obmedzovanie slobody prejavu a podporuje tých, ktorí preukázali odhodlanie presadzovať sociálne zmeny a základné ľudské práva.
AFI od svojho vzniku v roku 2017 podporila viac ako 1670 prípadov umelcov, ktorých umelecká sloboda bola ohrozená.
Dielo pritom vo videu označil vulgárnymi slovami, neskôr ho aj zmazal.
Pozadie tvorby diela tvorcovia koncom mája objasnili. Použili recyklovaný materiál, čisté a oprané obliečky zo železničiarskeho internátu, na ktoré Kubinská odtláčala prírodné pigmenty – extrakty z ibišteka, šafranu, fialiek, ruží, slnečníc, bazy, cvikly, avokáda, orechov a rozmarínu, víno a čaj.
Dezinformačná kampaň proti dielu eskalovala, Kubinskí dostávali vyhrážky, ktoré boli určené nielen im, ale aj ich rodine. „Ukázalo sa, ako ľahko môžu dezinformácie prerásť do niečoho nebezpečného,“ hovoria v správe.
Diskreditačná kampaň mala vplyv nielen na verejnú diskusiu a politiku, ale priniesla aj citeľné dôsledky pre Kubinských. Negatívne ovplyvnila ich profesionálnu reputáciu a finančnú stabilitu. Kubinský napríklad uviedol, že niektorí spolupracovníci odstúpili od pripravovaných projektov, ako dôvod uviedli obavy o ich „pokazenú“ povesť.
Kubinská poznamenala, že ich práca je zatiaľ z veľkej časti obmedzená na ich štúdio, zatiaľ čo hľadajú spoluprácu s nezávislými priestormi a inštitúciami, ktoré sú ochotné ich hostiť. Podnietilo ich aj niekoľko ponúk vystavovať svoje diela aj mimo Slovenska.
„Umenie nepozná hranice,“ povedal Kubinský a podčiarkol ich odhodlanie pokračovať v tvorbe bez toho, aby podliehali cenzúre a strachu.
Zostal dovtedy, dokým sa dalo
Bývalý riaditeľ SND Drlička zasa v správe opisuje svoje náhle prepustenie. Hovorí aj o tom, akou výzvou bolo zvládnuť vymenovanie Šimkovičovej za ministerku kultúry. „Všetci sme začali nosiť čiernu, pretože sme vedeli, že to (pre nás) nebude dobré,“ konštatoval.
Spomína aj na to, ako odsúdil komentáre ministerky, ktorá v januári 2024 verejne vyhlásila, že LGBTI+ neziskovky nedostanú od ministerstva ani cent. Drlička vtedy povedal, že je to neprijateľné a že SND zostane priestorom otvorenosti a inkluzivity.
"Volali mi ľudia z ministerstva a povedali mi: Ste blázon? (Vaša kariéra) je teraz mŕtva. Ale mala by si dávať pozor, čo hovorí. Sme v demokratickej krajine, zašla príliš ďaleko," spomína.
Drličku ministerka odvolala vlani 6. augusta. Jeho odvolanie prišlo len chvíľu potom, ako vo Francúzsku získal prestížne ocenenie, ktorého držiteľmi sú aj Paulo Coelho, George Clooney, Meryl Streep či Václav Havel.
Ako reakcia vznikla petícia za odvolanie ministerky Šimkovičovej s názvom Na obranu kultúry, ktorú zatiaľ podpísalo viac ako 180-tisíc ľudí.
O deň neskôr, 7. augusta, odvolala ministerka aj šéfku Slovenskej národnej galérie Alexandru Kusú. Tá galériu viedla od roku 2010 a do úspešného konca dotiahla rozsiahlu rekonštrukciu hlavného sídla SNG.
Drlička opisuje, ako cítil profesionálnu stratu a ako sa obáva politizácie SND. "Je mi veľmi smutno pri pohľade na divadlo a na to, čo sa tam teraz deje, pretože jeho zničenie vždy trvá oveľa kratšie ako jeho výstavba. Veci sa už začínajú rúcať," hovorí.
Zároveň si myslí, že bude dôležité, aby slovenskí umelci a ľudia pracujúci v kultúre pochopili a využili silu, ktorú majú, na to, aby odolali snahám ministerstva utlmiť kultúrny sektor.
Marcel Čas v správe hovorí o tom, ako sa na ministerstve kultúry systematicky zlikvidovalo rozhodovanie, ktoré bolo založené na dôkazoch.
Čas pôsobil na ministerstve kultúry od roku 2018, keď sa stal vôbec prvým pracovníkom novovzniknutého Inštitútu kultúrnej politiky. Od minulého roka ho aj riadil. Na konci augusta 2024 však nové vedenia ministerstva inštitút zrušilo a všetkých zamestnancov vrátane Časa prepustilo.
Opisuje zmeny, ktorými si ministerstvo prechádzalo, personálne výmeny či paranoja, ktorá na rezorte panovala. Napriek všetkému verí, že demokratický duch na Slovensku vydrží, pretože to "nie je prvýkrát, čo čelíme vnútorným výzvam našej slobody za tridsať rokov našej samostatnosti, a nebude to ani posledný. Sme však odolní. Verím, že táto fáza pominie. A keď sa tak stane, začneme odznovu."
Ľudia v správe naprieč kultúrnou scénou na Slovensku podrobne opisujú kampaň ministerstva kultúry, ktorá sa snaží využiť umenie a kultúru ako politický nástroj vládnej koalície.
„Vrátane výmeny vedenia v siedmich múzeách a kultúrnych centrách, zrušenia dvoch kultúrnych inštitúcií, likvidácie dôležitých mechanizmov financovania umenia a cenzúry zastúpenia LGBTI+ a menšinových tém v umení a kultúre. Tieto kroky porušujú medzinárodné záväzky Slovenska v oblasti ochrany umeleckej slobody a práva na účasť na kultúrnom živote,“ píše sa v správe.
Treba obnoviť nezávislosť inštitúcií
Správa opisuje, ako si ministerstvo upevnilo pozíciu v inštitúciách, ktoré financujú kultúru na Slovensku, ako dochádza k ich politizácii a ako sa znížila transparentnosť v ich vedení. Poukazuje na stupňujúcu sa autocenzúru a útlak či zameranie sa na vylúčenie a diskrimináciu LGBTI+ projektov.
"Potlačenie umeleckého prejavu na Slovensku predstavuje kritický bod v trajektórii demokratickej krajiny. Kroky ministerky Martiny Šimkovičovej - vrátane prepustenie riaditeľov, cenzúra a propagácia nacionalistických naratívov - podčiarkujú krehkosť kultúrnych práv pod súčasnou administratívou," píšu autori.
Umelecká sloboda na Slovensku je podľa nich v kritickom stave, keďže vládne zásahy odstránili kľúčové ochranné mechanizmy.
Apelujú tak na medzinárodné spoločenstvo, aby konalo. Správa prináša aj konkrétne odporúčania pre slovenskú vládu.
„Šírenie iliberalizmu na Slovensku poukazuje na hlbšiu eróziu demokratických noriem v strednej Európe, čo môže narušiť súdržnosť EÚ a posilniť autoritárske tendencie v celom regióne,“ varuje Sanjay Sethi, výkonný spoluriaditeľ AFI.
