V Česku zvýšia koncesie za verejnoprávne médiá. Ak Babiš vyhrá voľby, poplatky chce zrušiť

Len o necelé euro by sa mali zdvihnúť koncesionárske poplatky za verejnoprávne médiá - rozhlas a televíziu v Česku.

O novom mediálnom zákone aj o zvýšení koncesií sa u susedov intenzívne hovorí od leta minulého roka.

Zákon prešiel schválením v Poslaneckej snemovni ešte začiatkom marca, najnovšie ich schválil Senát. Chýba už iba podpis prezidenta. Podľa českých médií by nové koncesie mohli byť zavedené už od mája. (Aktualizované o schválenie Senátom, pozn.red.)

V Česku fungujú Český rozhlas a Česká televízia ako samostatné inštitúcie, nie ako jedna spoločná u nás.

Podľa novej novely by sa mesačný televízny poplatok mal zvýšiť o 15 českých korún (60 centov) na 150 korún (5,99 eura) a poplatok za rozhlas o 10 korún (40 centov) na 55 korún (2,2 eura). Nový zákon zavádza valorizáciu poplatkov, ak inflácia od poslednej zmeny prevýši šesť percent.

Čím viac sa však u susedov schyľuje k schváleniu tohto zákona, tým je intenzita útokov na verejnoprávne médiá vyššia. Situácia pripomína tlak na Rozhlas a televíziu Slovenska.

"Debata okolo nového mediálneho zákona zachytáva úroveň toho, ako sme schopní diskutovať o komplikovaných problémoch. Na jednej strane vláda nedokáže verejnosti vysvetliť, prečo sú verejnoprávne médiá dôležité, na druhej strane je tu opozícia, ktorá otvorene dáva najavo, že by si najradšej zvolila maďarskú cestu," glosoval situáciu ešte začiatkom marca v podcaste Mediálny cirkus Lukáš Valášek z portálu Seznam Zprávy.

Podľa novinára sú verejnoprávne médiá jedným z cieľov, ktoré bude mať Andrej Babiš na muške v prípade, že sa ujme vlády.

Prvý zákon, ktorý zrušia

Babišovo hnutie ANO, spolu so stranou SPD (Svoboda a přímá demokrace) Tomia Okamuru považujú zvyšovanie poplatkov za neopodstatnené.

Andrej Babiš chce poplatky zrušiť úplne a obe organizácie chce financovať priamo z rozpočtu. Jeho kolegyňa Alena Schillerová oznámila, že ak bude v ďalšej vláde hnutie ANO, tento zákon zmenia ako prvý.

Česko čakajú voľby do parlamentu už na jeseň v tomto roku.

Predsedovi ANO sa páči idea jednej inštitúcie, podobne ako je to na Slovensku.
"V minulosti sa stotožňoval s názorom, že dôchodcovia nemusia platiť," povedal v rozhovore pre SMEe mediálny expert Filip Rožánek.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Mediálny analytik: Aj pri pestrosti názorov ide stále o to, že musia byť relevantné Čítajte 

Ak nový zákon prejde cez všetky inštitúcie, poplatky sa zvýšia po dvadsiatich rokoch v prípade Českého rozhlasu a po sedemnástich rokoch v prípade Českej televízie.

David Smoljak, senátor a predseda mediálnej komisie, si myslí, že zvýšenie malo prísť omnoho skôr a zďaleka nevyrieši reálny prepad príjmov oboch médií, príde len k čiastočnému dorovnaniu.

"Je to len ďalšie pokračovanie nekonečného seriálu, ktorý trvá už viac ako 30 rokov. Určité politické sily sa jednoducho nezmierili s tým, že tu máme médiá verejnej služby, ktoré nepodliehajú politickej kontrole a politickej objednávke, ktoré nepreberajú pohľad na svet, aký majú rôzne extrémistické sily v tejto krajine, alebo ľudia, ktorí žijú v nejakých názorových bublinách," zdôvodňuje v rozhovore pre Forum 24 diskusie okolo nového mediálneho zákona Smoljak.

Kritika sa valí aj na šéfa ČT

Kritika sa týka najmä Českej televízie, ktorá sa podľa Smoljaka stala dlhodobo hlavným terčom dezinformačnej scény a petrohradských trolích fariem, ktoré sa ju snažia zdiskreditovať.

S prácou súčasného generálneho riaditeľa Jana Součka nie sú spokojní ani členovia kontrolného orgánu Českej televízie - Rady ČT.

V polovici marca dostal Souček od členov rady napomenutie za to, že svojím vystupovaním v médiách poškodzuje dobré meno ČT. Napríklad vyhlásil, že v prípade, ak sa nezvýšia koncesionárske poplatky, zostali by iba televízie ČT1, ČT2 a ČT24. Všetky ostatné stanice ako športový či art program by zrušil.

Minulý rok zrušil obľúbenú publicistickú reláciu 168 hodín. Vedenie ČT zrušenie odôvodnilo tým, že reláciu sprevádzali interné redakčné spory o obsah a spôsob spracovania reportáží. Relácia však bola tŕňom v oku viacerých politikov v Česku, lebo sa v nej pravidelne objavovali kritické komentáre.

V polovici marca generálny riaditeľ oznámil, že od apríla do konca roka zruší sedem relácií vrátane Fokusu Václava Moravca, čím ušetrí 6,5 milióna českých korún (takmer 260-tisíc eur).

Za zmienku stojí aj provokatívna kampaň na sociálnych sieťach, ktorú ČT zverejnila ešte začiatkom roka.

Do koláže meme obrázkov s názvom "Najdlhšie veci na svete" zaradila okrem rieky Níl či Čínskeho múru aj "čakanie na zvýšenie koncesií". V inom videu vymenúva všetky veci, ktorí zdraželi - okrem koncesií za televíziu, ktoré sa naposledy zvyšovali v roku 2008.

Práve absentujúca valorizácia je podľa koalície na čele s premiérom Petrom Fialom hlavným dôvodom zvyšovania koncesií. Podľa šéfa rezortu kultúry Martina Baxu (ODS) sa verejnoprávne médiá dostali na hranu a ocitli sa v ekonomicky komplikovanej situácii. Vyššie koncesie im nielen zvýšia príjmy, no predovšetkým pomôžu k stabilizovaniu ich ekonomickej situácie.

Koncesie sú zároveň podľa českej koalície jediným možným spôsobom riešenia financovania, ktoré by zabezpečili nezávislosť zo strany politikov.

O zvýšení sa debatuje aj inde

Vyvážené hospodárenie verejnoprávnych médií sa nerieši iba v susednom Česku.

Okrem Slovenska sa úhrady za verejnoprávne médiá rozhodli zrušiť viaceré štáty v Európe, napríklad: Nórsko, Fínsko, Švédsko, Dánsko, ale aj Bulharsko, o inom modeli financovania verejnoprávnej BBC, ako sú koncesionárske poplatky, sa diskutuje už aj vo Veľkej Británii.

Financovanie verejnoprávnych médií, ktoré je naviazané na HDP krajiny, považujú mediálni experti za relatívne spoľahlivý model, ale len vtedy, ak sa zachová nezávislosť verejnoprávnych inštitúcií a politici ich nezačnú využívať ako nástroj svojho vplyvu vo verejnoprávnych médiách.