Aby sa mohol zhostiť úlohy Ondra v seriáli Ranč, musel sa naučiť pracovať s koňmi tak, akoby sa narodil s podkovou v kolíske. Pre herca ROMANA POLÁČIKA to nebol problém, vidiecky život i disciplína sú mu z mladosti blízke.
No v súkromí dnes radšej jazdí na novom cestnom bicykli ako na koni.
Intenzívne nakrúcanie druhej série Ranča musí teraz skĺbiť so skúšobným procesom v národnom divadle, kde stvárni hlavnú úlohu v absurdnej dráme Nosorožec. Hoci hra vznikla v roku 1959, má nepríjemný pocit, že bola napísaná pred rokom.
Prvá séria seriálu Ranč vrcholí a vy ste už začali nakrúcať druhú. Aké to bolo, vstúpiť druhýkrát do tej istej rieky?
Nie je to až tak dávno od prvého nakrúcania, možno trištvrte roka, takže to bolo ľahké ako jazda na bicykli. Znovu sme sa stretli, každý vie, čo má hrať, úplne prirodzene pokračujeme ďalej, ako keby tá pauza ani nebola.
Môžete niečo prezradiť o novej sérii? Kam sa posunie vaša postava?
Môžem prezradiť iba to, že diváci sa môžu tešiť na nové postavy, ktoré pekne zamiešajú dej, prinesú ďalšie tajomstvá. Scenár je opäť poriadne hutný.
Keďže predošlá séria nebola odvysielaná do konca a tam sa ešte veci dosť vyvinú, nemôžem prezradiť, ako sa zmení moja postava či dej, ale rozhodne tam bude značný posun vo vzťahoch či vo vnímaní vecí.

Samozrejme, charakter postáv sa nemôže úplne zmeniť, veď to by bolo na škodu veci, musia sa správať tak, ako sú diváci zvyknutí, aj keď už sú poznačené tým, čo prežili, možno sú dospelejšie, zodpovednejšie.
V seriáli hráte jednu z hlavných postáv, zároveň budete mať v SND premiéru Nosorožca, kde tiež hráte hlavnú postavu. Ako to stíhate?
Snažím sa to skĺbiť, ako sa dá. Ráno vstanem, idem nakrúcať, potom idem na skúšku, potom sa vrátim na nakrúcanie a večer mám v divadle predstavenie, alebo znova skúšku. Napokon prídem domov a ešte dlho do noci sa učím texty na ďalší deň.
Trošku ma doma teraz nemajú, ale vysvetlil som manželke aj synovi, že musíme prekonať obdobie bez tatinka.
Ako odpovedáte známym, keď sa vás pýtajú, ako seriál dopadne?
Odpovedám, že som viazaný zmluvou, a nemôžem o tom hovoriť.
A ste takou zmluvou naozaj viazaný?
Máme istý druh mlčanlivosti v popise práce, ale aj bez nej by som nerád pripravoval diváka o zážitok tým, že by som mu to vyzvonil. Aj ja sa ako divák rád nechám prekvapiť filmom či seriálom, ktorý pozerám.
Ranč má šikovne napísaný scenár, je v ňom veľa zvratov a zmien, ktoré prekvapia, rovnako ako prekvapovali počas nakrúcania aj nás.
Takže ani vy ste nevedeli od začiatku, ako to dopadne?
Nikto z nás to nevedel, mali sme len základnú predstavu, ako sa budú naše postavy vyvíjať, pretože aj scenár sa počas nakrúcania vyvíjal. Stávalo sa, že sme si po prečítaní hovorili – Čítal si včera ďalší diel? Áno, čítal, výborné, to som fakt nečakal. My, herci sme boli vlastne prvými divákmi.
Pamätám si moment, ako ma to prekvapenie potešilo, práve preto neprezrádzam dopredu dej, aby to isté zažil aj divák.
Nie je seriál všetkými tými starými krivdami a nenávisťou až príliš temný?
Ani nie a vždy sa tie temnejšie a vážnejšie veci snažíme vyvažovať iróniou, bratským podpichovaním či láskou. Na druhej strane, ako diváci sa radi pozeráme na problémy, ktoré musí riešiť niekto iný, ktoré sú iné, ako mám ja. V tomto je sila príbehov.
Staré krivdy v sebe nosí najmä postava vašej matky, ktorú hrá Eva Matejková. Ako ste na tom vy osobne, dlho v sebe nosíte staré krivdy?
Postava, ktorú hrá ona, je pre mňa jedna z najmenej pochopiteľných, nechápem, že niekto môže prežiť celý život v krivde z minulosti. Ale tento seriál ma baví práve preto, že reprezentuje rôzne spôsoby uvažovania. A možno si niekto pri pohľade na ňu uvedomí, že sám robí podobnú chybu a mohol by za minulosťou urobiť čiaru.
Bolo v niečom nakrúcanie Ranča pre vás iné ako predošlé seriály?