Čistým tenorom a melancholickými rusínskymi pesničkami zažiaril v súťaži Zem spieva a hoci ju nevyhral, poznajú ho dnes sa celom Slovensku.
Spevák ŠTEFAN ŠTEC maľuje ľudové piesne novými farbami, pretavuje ich cez svoj talent a vkus a dáva im podobu, ktorá oslovuje súčasníka. Tak pristúpil i k piesňam, ktoré predstavia hostia jeho veľkonočného programu Maľované Šte(t)com.
Folklór považuje za súčasť identity každého človeka, aj keď o tom vôbec nemusí vedieť. Na druhej strane si myslí, že nezmyselné používanie výšiviek a košieľ kúpených z internetu z nikoho neurobia hrdého Slováka.
On sám kroj na javisko nenosí, pretože ho má príliš rád a nechce, aby to, čo vydržalo sto rokov, zničil za dva roky.
Hovorí aj o tom, kde sa ešte dnes dajú nájsť pôvodní nositelia tradícií aj ako slávi Veľkú noc.
Program Maľované Šte(t)com, v ktorom spolu s ním zaspievajú svoje obľúbené piesne Eva Pavlíková, Anna Jakab-Rakovská či Richard Autner odvysiela Dvojka na Veľkonočnú nedeľu 20. apríla o 20.10.
V roku 2017 ste sa v prvej sérii súťaže Zem spieva prebojovali do finále. A hoci ste nevyhrali, boli ste svojím spevom nepochybne najvýraznejším účastníkom. Ako vám to zmenilo život?
Všetko, čo som robil aj predtým, sa zintenzívnilo. Zrazu som už nechodil spievať len v rámci svojej komunity, ľudia ma spoznali aj v iných regiónoch. Prinieslo mi to nielen slávu, ale najmä viac práce a väčší pocit zodpovednosti.
Úspech v súťaži akoby verifikoval, že to, čo robíme, má zmysel, že je to zaujímavé nielen pre náš najužší okruh, a tak sme sa odhodlali vydať prvý album. Teraz sme vydali už tretí.
Spievanie vás asi celkom neuživí?
Stále pracujem v Slovenskom rozhlase v rámci národnostného vysielania v Košiciach, pracujem na publicistických aj hudobných reláciách, popri tom koncertujeme s kapelou, je toho celkom dosť.

Teraz k tomu pribudol televízny program Maľované Šte(t)com. V ňom nielen spievate a moderujete, ale vyberali ste si aj hostí a písali scenár. Dramaturgička Igrid Dezijn sa vyjadrila, že vám ten program ušili na telo. Čím?
Pracujem v rozhlase, robím verejné nahrávky, v podstate je to moja profesia, takže teraz moje skúsenosti využili aj na televíznej obrazovke. Vlastne je to koncert, kde hrám, spievam svoje pesničky a zároveň uvádzam hostí, ktorí si priniesli tie svoje.
Len sme ich chceli vymaľovať novými farbami, ktoré reprezentujú ich vnímanie ľudovej tradície a nepriečia sa môjmu estetickému vkusu. Niečo bude tradičnejšie, niečo uletenejšie, pretavené cez náš spoločný talent, kumšt a umelecké videnie.
Ako ste hostí vyberali?