Čistým tenorom a melancholickými rusínskymi pesničkami zažiaril v súťaži Zem spieva a hoci ju nevyhral, poznajú ho dnes sa celom Slovensku.
Spevák ŠTEFAN ŠTEC maľuje ľudové piesne novými farbami, pretavuje ich cez svoj talent a vkus a dáva im podobu, ktorá oslovuje súčasníka. Tak pristúpil i k piesňam, ktoré predstavia hostia jeho veľkonočného programu Maľované Šte(t)com.
Folklór považuje za súčasť identity každého človeka, aj keď o tom vôbec nemusí vedieť. Na druhej strane si myslí, že nezmyselné používanie výšiviek a košieľ kúpených z internetu z nikoho neurobia hrdého Slováka.
On sám kroj na javisko nenosí, pretože ho má príliš rád a nechce, aby to, čo vydržalo sto rokov, zničil za dva roky.
Hovorí aj o tom, kde sa ešte dnes dajú nájsť pôvodní nositelia tradícií aj ako slávi Veľkú noc.
Program Maľované Šte(t)com, v ktorom spolu s ním zaspievajú svoje obľúbené piesne Eva Pavlíková, Anna Jakab-Rakovská či Richard Autner odvysiela Dvojka na Veľkonočnú nedeľu 20. apríla o 20.10.
V roku 2017 ste sa v prvej sérii súťaže Zem spieva prebojovali do finále. A hoci ste nevyhrali, boli ste svojím spevom nepochybne najvýraznejším účastníkom. Ako vám to zmenilo život?
Všetko, čo som robil aj predtým, sa zintenzívnilo. Zrazu som už nechodil spievať len v rámci svojej komunity, ľudia ma spoznali aj v iných regiónoch. Prinieslo mi to nielen slávu, ale najmä viac práce a väčší pocit zodpovednosti.
Úspech v súťaži akoby verifikoval, že to, čo robíme, má zmysel, že je to zaujímavé nielen pre náš najužší okruh, a tak sme sa odhodlali vydať prvý album. Teraz sme vydali už tretí.
Spievanie vás asi celkom neuživí?
Stále pracujem v Slovenskom rozhlase v rámci národnostného vysielania v Košiciach, pracujem na publicistických aj hudobných reláciách, popri tom koncertujeme s kapelou, je toho celkom dosť.
Herec Roman Poláčik: Chcel som sa s koňmi zžiť tak, akoby som už v kolíske mal položené kopyto Čítajte Teraz k tomu pribudol televízny program Maľované Šte(t)com. V ňom nielen spievate a moderujete, ale vyberali ste si aj hostí a písali scenár. Dramaturgička Igrid Dezijn sa vyjadrila, že vám ten program ušili na telo. Čím?
Pracujem v rozhlase, robím verejné nahrávky, v podstate je to moja profesia, takže teraz moje skúsenosti využili aj na televíznej obrazovke. Vlastne je to koncert, kde hrám, spievam svoje pesničky a zároveň uvádzam hostí, ktorí si priniesli tie svoje.
Len sme ich chceli vymaľovať novými farbami, ktoré reprezentujú ich vnímanie ľudovej tradície a nepriečia sa môjmu estetickému vkusu. Niečo bude tradičnejšie, niečo uletenejšie, pretavené cez náš spoločný talent, kumšt a umelecké videnie.
Ako ste hostí vyberali?
Za reprezentanta západného Slovenska som si vybral Richarda Autnera, ktorý nie je len herec, ale aj hudobník. Jeho tvorba nie je ľudová, ale má v sebe istú ľudovosť, melanchóliu, ktorá je pre umelcov na Slovensku príznačná.
Nepoznali sme sa predtým osobne, až keď mi raz napísal cez instagram, že má veľmi rád jednu moju pesničku, často ju počúva v aute a prináša mu dobrú náladu. Začali sme si písať o tom, aký má vzťah k ľudovej hudbe, jedno s druhým.
Herečka Anna Jakab Rakovská nepochybne zastupuje východ.
Áno, v nej vidím príbeh podobný tomu môjmu. Poznala folklór z detstva, nikdy nebola členkou folklórneho súboru, ale mala tam množstvo priateľov, veľmi rada chodila na folklórne festivaly, kde sa pripojila k nejakej skupinke a zabávala sa s nimi, spievala.
Myslím si, že na Slovensku je veľa takých ľudí, ktorí nie sú „organizovaní“ folkloristi a predsa to majú radi. Aj ja som bol taký, až v 18 rokoch som ako dospelý človek prišiel do súboru Hornád.
Tretím hosťom je herečka Eva Pavlíková.
Aj ona má veľmi vrúcny vzťah k ľudovým pesničkám. Dlhé roky pôsobí v Nitre, narodila sa však v Košiciach, cíti sa Košičankou, má aj maďarských predkov, pričom ľudovú hudbu spoznávala prostredníctvom svojho otca, rodáka zo Zvolenskej Slatiny, zo stredného Slovenska.
Všetky ľudové pesničky, ktoré poznala a spievala, sú z Podpoľania, kde prežívala letné prázdniny. Je pre mňa stelesnením človeka, ktorý sa cíti doma v rôznych národnostiach a regiónoch.
