Sú to duchovní bezdomovci, ktorí tvoria zvrhlé diela, tak o slovenských umelcoch začala vlani po nástupe k moci hovoriť vládna koalícia. Keď sa potom odovzdávali národné ceny Slnko v sieti, filmári využili slávnostný galavečer na to, aby odsúdili ich štvavú politiku.
Bolo určite viac takých, čo si vtedy povedali, že to bol možno posledný priamy prenos, ktorý filmári od STVR dostali.
Predpoklady sa naplnili, tento rok už vedenie STVR priamy prenos zo Slnka v sieti vysielať nechcelo. Hoci oficiálne to nijako nezdôvodnilo, na rokovaniach s organizátorom cien, Slovenskou filmovou a televíznou akadémiou, viackrát povedalo, čoho sa bojí.
Rokovanie viedla už druhý rok na pozícii prezidentky akadémie producentka KATARÍNA KRNÁČOVÁ, ktorá vlani svojím prejavom dojala k slzám Zuzanu Čaputovú. „Netušila som, čo práca v tejto pozícii bude v týchto časoch znamenať,“ vraví v rozhovore pre denník SME.
Odhaľuje v ňom, ako z obsahovej i taktickej stránky vyzerali rokovania s STVR. Priznáva, že pri nich zažila veľké napätie a z ľudskej stránky aj sklamanie. Zároveň však mala šancu stretnúť sa aj s peknými vecami, čo ju napĺňa veľkou nádejou.
V rozhovore sa dočítate:
- ako vyzerali rokovania s STVR o prenose z odovzdávania filmových cien Slnko v sieti,
- ako vedenie STVR zdôvodnilo, že prenos nechce,
- čo ju ľudsky sklamalo a príjemne prekvapilo pri tomto procese,
- čo vyvolal jej vlaňajší prejav venovaný prezidentke Čaputovej a kto z neho urobil politickú agitku,
- prečo si myslí, že občianska spoločnosť urobila málo, keď nastúpili Blaha a spol.,
- či akadémia pozýva ministerku a prezidenta na Slnko v sieti,
- ako vníma vládny útok na kultúru,
- v čom sme ako spoločnosť predsa len ďalej ako pred 30 rokmi,
- čo ju vo svojej funkcii napĺňa a prečo cíti nádej.
Vlani sa ceny Slnko v sieti odovzdávali tesne po prezidentských voľbách a v prejavoch ocenených filmárov sa odzrkadlilo rozčarovanie z úrovne politiky. Čo sa udialo po ich priamom prenose?
Musím priznať, že ráno po slávnostnom večeri mi takmer „vybuchol“ telefón. Dostávala som správy a odkazy zo všetkých možných strán a zo všetkých kanálov. Oficiálne som zaregistrovala tie kritické, lepšie povedané „hejterské“, od šéfa Rady RTVS a od vtedajšieho poradcu premiéra.
Avšak všetky správy, ktoré mi osobne prišli, boli nesmierne pozitívne. Okrem veľkého množstva mojich známych, rodiny a priateľov nám gratulovali aj kolegovia a kolegyne z filmárskej a televíznej obce za výborný večer a nezabudnuteľné a povzbudzujúce odkazy.
Krásne slová prichádzali aj z rôznych kútov Slovenska a od úplne cudzích ľudí. Písali mi napríklad: Dobrý deň, nemám nič spoločné s kultúrou, pracujem v miestnej fabrike, ale chcem vám veľmi poďakovať za to, že ste vo verejnom priestore povedali to, čo si polovica Slovenska myslí, no nemá možnosti to povedať.
Bola som prekvapená, ako veľa takýchto správ bolo a ako veľmi urgentne zneli.
Čo konkrétne ľudí nadchlo?
Myslím si, že ľudia ocenili, čo počas večera odznelo, ale aj to, ako slušne a na úrovni filmári a filmárky svoje prejavy formulovali. Nehulákame, nevyslovujeme trojslovné hlúpe heslá, ktoré by potom obleteli internety.
To je dôležité, pretože aj forma je súčasťou nášho odkazu. To, ako sa vyjadrujeme, je súčasťou našej kultúry a je dôležité, aby bola na úrovni. Všetci veľmi potrebujeme takúto kultúru prejavu, vo verejnom priestore nám chýba.
Nikto z nás nemá ilúzie, vieme, že spúšť, ktorú táto vláda zanechá, sa bude len ťažko napravovať. No potrebujeme sa navzájom motivovať. Rozprávať sa a vidieť, že nás nie je málo a že držíme spolu. To je jediná cesta, ako neupadnúť do apatie a naďalej robiť to, čo považujeme za zmysluplné.
My, čo sa poznáme a fungujeme v takzvanej bratislavskej bubline, o sebe vieme. Ale potrebujú to vedieť aj tí, ktorí žijú v iných kútoch Slovenska a doteraz si možno mysleli, že sú so svojimi názormi a hodnotovým nastavením osamotení, lebo v ich konkrétnej obci ich nie je veľa s podobným myslením. Precítená spolupatričnosť im dodá silu.

Kedy ste začali mať podozrenie, že s organizáciou galavečera môže byť tento rok problém?
Hneď ako sa skončilo minuloročné Slnko v sieti, už tam padla zmienka o tom, že možno o rok budeme mať problémy. Povedali sme si vtedy, že Slnko v sieti určite bude, nech sa deje, čo sa deje, len sme nevedeli, v akej forme sa uskutoční.
A veľmi krátko nato, keď som vo vtedajšej RTVS oslovila zodpovedných ľudí so žiadosťou o uzavretie zmluvných podmienok na ďalší ročník, som narazila na prvú bariéru.
Aká bariéra to bola?
S generálnym riaditeľom Ľubošom Machajom, ktorý ešte vtedy šéfoval RTVS, sme sa dohodli na podpise zmluvy na najbližší rok, no nakoniec ani k príprave zmluvy nedošlo. Po lete, keď bol vedením STVR dočasne poverený Igor Slanina, sme iniciatívu obnovili, no prvé stretnutie sa uskutočnilo až v decembri.
V ďalších mesiacoch sme sa stretávali pomerne často, no zo strany televízie vždy zaznelo: chceme byť súčasťou Slnka v sieti, ale musíme sa dohodnúť, v akej forme. Konkrétny návrh sme si vypočuli až približne sedem týždňov pred podujatím, čo bol už kriticky krátky čas najmä vzhľadom na prebiehajúce prípravy na podujatie.
Čo vám ponúkli?
Slnko v sieti je prioritne financované Audiovizuálnym fondom ako podujatie národných filmových ocenení a druhá veľká časť podpory prichádzala zo strany STVR, hlavného vysielateľa.
Sedem týždňov pred podujatím nám oznámili, že sa rozhodli priamu finančnú podporu tento rok nedať žiadnu a že priamy prenos určite nebude. Prisľúbili však, že poskytnú vklad týkajúci sa miesta konania galavečera a jeho zaznamenania a neskôr ho odvysielajú zo záznamu.
Zvažovali viaceré možnosti: záznam v plnom znení alebo kratší záznam, prípadne reportáž. Napokon nám bolo prednesené rozhodnutie, že záznam plánujú vysielať v plnej dĺžke.
Aký ste mali pocit z ľudí, s ktorými ste rokovali? Záležalo im na tom, aby Slnko v sieti bolo a aby na ňom odviedli dobrú prácu? Predpokladám, že v televízii robia viacerí vaši známi.
Tie rokovania neboli jednoduché a boli veľmi premenlivé, obsahovo aj formálne. A často akoby tón diskusie odzrkadľoval politickú situáciu v danom momente.