Tanečnica a choreografka MELÁNIA KASENČÁKOVÁ, ktorá pôsobí pod umeleckým menom Lady Mel, sa pred 20 rokmi prebojovala do finále tanečnej šou Miliónový tanec. Na jar 2005 ju začala vysielať televízia Joj a patrila medzi jedny z prvých reality šou na slovenských obrazovkách.
Hovorí, že pochádza zo skromnejšej rodiny a bola som zvyknutá nemať veľké očakávania. Do súťaže ju prihlásila stará mama. „Bola som pravdivá v tom, že chcem len tancovať. Myslím si, že ak by vtedy existovali sociálne siete, príliš by som sa nimi nezaoberala. Doslova som žila tancom. Zároveň som kasting nevnímala ako možnosť stať sa hviezdou,“ vysvetľuje.
Ľudí podľa Kasenčákovej šou zaujala aj preto, že priniesla ozajstných ľudí s reálnymi príbehmi a diváci zároveň dostali možnosť nazrieť do zákulisia života tanečníkov.
Miliónový tanec počas svojho štartu a záveru dosahoval porovnateľnú sledovanosť ako v súčasnosti seriály Sľub či Dunaj. Ďalšia séria však už nevznikla.
Šou ale naštartovala jej kariéru, tancovala po celom svete, na turné rapera Kanye Westa a 20 rokov vedie tanečnú školu Love Dance School.
V rozhovore sa dočítate:
- Ako s odstupom času vníma svoju účasť v šou.
- Či sa chcela vždy živiť tancom.
- Ako šou zmenila verejnosti pohľad na tanec.
- Ako vnímala bulvár.
- Či existuje v tanečnom svete pauza alebo prestávka.
- Ako sa vyvíja hip-hop a či existujú pri ňom nejaké hranice.
Chceli ste sa vždy živiť tancom?
Mňa skrátka tanec bavil. Našťastie som mala podporu rodiny v tom, aby som sa venovala tomu, čo ma baví.
To, že mám teraz 20 rokov tanečnú školu a pri tanci som zostala, je pre mňa priam neuveriteľné. Som za to veľmi vďačná, pretože ma formoval každý jeden krok v mojom živote.
Ako sa spätne pozeráte na svoju účasť v šou Miliónový tanec?
Bola to vtedy veľmi pozitívna vec v živote jednej obyčajnej tanečnice, ktorá dostala priestor. Vnímam to tak aj teraz, s odstupom času. O tanec totiž mnohí nemajú skutočne záujem, no chceli by ho všetci.
V šou sa našli obyčajní ľudia a aj takí, ktorí niečo vedia a dostali priestor sa ukázať. Nešlo o vymyslenú šou bez talentu.
Aký bol váš vzťah k tancu pred šou?
Mala som vtedy 19 rokov a rok som vtedy žila v Prahe. Vyučovala som tanec, začínalo sa mi dariť: pracovala som pre rôzne agentúry, živila som sa tancom, no ako gogo-tanečnica v kluboch.
Do šou ma prihlásila moja babka. O ničom som nevedela, v Prahe som mala televíziu, no nemala som čas ju pozerať. Dohľadala som si viac a tak som prišla na kasting.
O tanec mnohí nemajú skutočný záujem, no chceli by ho všetci, hovorí tanečníčka. (zdroj: Archív M.K.)Chceli ste tam ísť?
Brala som to ako ďalší kasting. V Prahe som ich absolvovala viac, príliš sa mi vtedy na nich nedarilo. Povedala som si, že to skúsim. Hoci kastingy boli viac o tom, ako človek vyzerá a nie o tom, čo skutočne vedel.
Bola som pravdivá v tom, že chcem len tancovať. Myslím si, že ak by vtedy existovali sociálne siete, príliš by som sa nimi nezaoberala. Doslova som žila tancom. Zároveň som kasting nevnímala ako možnosť stať sa hviezdou, nič som od toho neočakávala.
Melánia Kasenčáková
- Profesionálna tanečnica, režisérka, lektorka, porotkyňa.
- V roku 2005 sa zúčastnila tanečnej šou Miliónový tanec, v ktorej sa prebojovala do finále.
- Vystupuje pod menom Lady Mel.
- V roku 2005 založila tanečné štúdio Love Dance School, ktoré aj manažuje.
- Organizuje aj tanečné eventy ako napríklad Summer Camp v Tatrách, Woman Power či Street Life Jam.
- Aktuálne dáva dokopy šesťčlenný tím tanečníkov a tanečníc z celého Slovenska, ktorí budú reprezentovať krajinu 18. júla na medzinárodnom battle V talianskom Cesenaticu.
Napokon ste sa v celej súťaži umiestnili na druhom mieste, no zároveň ste sa stali „ikonou“ šou. Ako ste to vnímali?
Hoci sa súťaž skončila, ja som neskončila. Je to ako keď si jednotkári v škole uvedomia, že sú najlepší a už sa potom nesnažia. No dvojkári a trojkári stále musia makať.
Spolu s ostatnými účastníkmi sme dobre vystrelili: prichádzali rôzne spolupráce a cítili sme veľkú podporu.
Čakali ste úspech Miliónového tanca?
Vôbec. Žila som vo svojej bubline. No živo si pamätám prvé stretnutie s realitou, keď sme s ostatnými tanečníkmi a tanečnicami šli do Auparku a ľudia si nás všímali a reagovali na nás.
Bolo to pre mňa zaujímavé. Možno nám na chvíľu stúpla sláva do hlavy, no nezbláznili sme sa z nej. Vedeli sme, že môžeme tancovať a stavať na tom do budúcna.
Prečo si podľa vás získala šou priazeň divákov?
Pozerali sa na naozajstných ľudí s reálnymi príbehmi. Niečo také predstavovala len Superstar, ktorá stále pokračuje, no už nemá takú silu ako na začiatku. Miliónový tanec bola mainstreamová súťaž, ktorá dokázala vzbudiť záujem u ľudí. Sama by som bola rada, keby sa niečo podobné opäť zorganizovalo.
Ako zmenila verejnosti pohľad na tanec?
Myslím si, že je fajn, ako ľudia nazreli do zákulisia života tanečníkov. Videli, že za ľahkosťou tanca a krásou pohybu je obrovská drina.
