Pochádza z malej obce blízko Sabinova a keď začal študovať na konzervatóriu v Košiciach, pripadal si, akoby prišiel do New Yorku. Ešte väčší šok zažil, keď ho prijali na Vysokú školu múzických umení v Bratislave.
„Bol som presvedčený, že do mesiaca alebo do dvoch musia všetci prísť na to, že na škole nemám čo hľadať, že nemám šancu sa vyrovnať spolužiakom a že nikto vrátane mojich pedagógov o mňa nemá prečo stáť,“ hovorí FILIP PAVUK. Aktuálne končí vysokoškolské štúdium, účinkuje vo viacerých inscenáciách, v seriáli Sľub a predstavuje aj divadelný festival Istropolitana Projekt.
V rozhovore sa dočítate:
- aké obdobie prežíva krátko pred ukončením VŠMU a či hľadá stály angažmán,
- prečo sa obáva o svoju slobodu a čo by nebol ochotný urobiť,
- čo si myslí o povinnej vojenskej službe,
- s akými ťažkosťami sa musel vyrovnať počas štúdia a prečo sa cítil hlúpo,
- prečo počas štúdia herectva skúmali antihrdinov a prečo si vybral Vladimíra Mečiara,
- akú úlohu mal na aktuálnom festivale Istropolitana Project a na aké predstavenia by divákov pozval.
Aktuálne končíte vysokoškolské štúdium herectva. Aké je to pre vás obdobie? Je viac spojené s očakávaniami alebo s obavami?
Keď som nastupoval na školu, mal som idealistickejšiu predstavu o tom, aký život budem ako herec viesť. Obavy o moju budúcnosť som prenechal rodičom. Z toho obdobia mi ostal v pamäti primárne pocit radosti.
Teraz, keď mám za sebou už viacero skúseností s prácou v divadle a tiež pred kamerou, viem, že okrem príjemných a povznášajúcich vecí ma neminie ani ich odvrátená strana. Súvisí to najmä so situáciou, ktorá aktuálne panuje v kultúre a ktorá ovplyvňuje a ešte ovplyvní veľmi veľa vecí. Ale paradoxne mi to aj trochu pomáha.
Ako to myslíte?
Vždy som mal obavy z toho, že sa po škole nedostanem do žiadneho hereckého súboru a nebudem mať žiadne stabilné zamestnanie. Súčasná nekultúrna situácia v kultúre ma však prinútila myslieť o krok dopredu. Uvedomil som si, že jeden papier, ktorý podpíšem, môže znamenať nielen stabilitu a istotu, ale potenciálne aj obmedzenie mojej slobody. Slobody vo vyjadrovaní, v myslení a dokážem si predstaviť, že pri zhoršujúcom sa stave to môže zájsť aj ku kontrole toho, čo robím a ako sa občiansky angažujem.
Vo Francúzsku aj na Orave. Mladým gejom ide o život všade Čítajte Viem, že tieto problémy sú reálne a osobne poznám kolegyne a kolegov, ktorí sa s nimi stretávajú. Poniektorí odolávajú a vzdorujú a iní si ani nevšimli, kedy rezignovali, museli sa podvoliť alebo potichu pracujú ďalej. Vydesilo ma to a úprimne som sa toho zľakol. Nemyslím si, že by som bol ochotný vzdať sa svojej slobody. Prial by som si, aby to tak nebolo a každému, kto si niečím podobným prechádza, chcem dodať odvahu na zmenu. Slobodu pri tvorbe považujem za základ každého zdarného výsledku.
Rozumiem správne, že nehľadáte angažmán v žiadnom divadelnom súbore?
Práveže hľadám a veľmi by som ho ocenil, ale môj úplne nekritický pohľad na to, že musím byť súčasťou súboru sa vyvinul. Rozhodne by mi teraz nebolo ľahostajné, kam by som nastúpil, kto by boli moji kolegovia a kolegyne, kto by bol môj umelecký šéf a podobne. Táto doba ma prinútila byť pozornejším.
Predpokladám, že rovnakým procesom teraz prechádzajú aj vaši spolužiaci. Pociťujete tlaky alebo nejakú vzájomnú súťaživosť?
