Tanec miluje tak, že pred rokmi si našla tanečníka a chodila po amatérskych súťažiach v spoločenskom tanci. Napriek tomu ju do Let's Dance zavolali až a teraz. Herečka ZUZANA PORUBJAKOVÁ si však myslí, že potrebovala na túto šou mentálne dozrieť a získať nadhľad.
Aj tak musí z týždňa na týždeň prekonávať nové mentálne i fyzické výzvy a dávať si pozor, aby sa jej nič nestalo. Úrazy sa jej stávali často, lebo je zbrklá a aj to sa snaží teraz hýbať uvedomelejšie a koordinovanejšie.
V divadle popri tréningoch a deťoch stihla naskúšať novú inscenáciu Môj milovaný nepriateľ a tiež občiansky sa angažovať, pretože je podľa nej dôležité nezostať ticho.
Pred časom ste nám v rozhovore povedali, že tretie tehotenstvo bol váš najväčší splnený sen - sen o veľkej rodine. Na ktorej priečke v rebríčku snov je tanec a účinkovanie v Let's Dance?
Deti a rodina sú pre mňa naozaj v živote to najpodstatnejšie. Kľudne by som zrušila celé Let's Dance, keby som si mala vybrať. V porovnaní s deťmi pre mňa kariéra nie je až taká dôležitá.
Šéfchoreograf Let's Dance Miňo Kereš: Našu prácu dávajú za príklad iným krajinám Čítajte Ale, samozrejme, že rada robím veci, ktoré ma bavia, či už je to divadlo alebo tanec, len by som to nebrala ako splnený sen. Som veľmi vďačná za to, že môžem robiť momentálne prácu, ktorá je aj mojím hobby, čo je teda tanec.
Skutočne ste pätnásť rokov čakali, že vás zavolajú, a nezavolali? Alebo zavolali aj v minulých rokoch, ale práve ste mali materské povinnosti?
Nikdy ma nezavolali, teraz to bolo naozaj po prvýkrát a podľa mňa to je dôležité, že počkali. Musel prísť správny čas na to, aby ma zavolali, lebo skôr by to pre mňa nebolo dobré, najmä nie po psychickej stránke.
Samozrejme, po fyzickej stránke je lepšie, keď človek tancuje mladší, je to rozdiel, či máte 30 alebo 40 rokov, pre telo je desať rokov dosť, aj po pôrodoch je iné, ale mentálne som potrebovala čas, aby som získala odstup.
Lebo táto šou dokáže človeka pohltiť, zmanipulovať, alebo ako by som ten stav nazvala. Je to také intenzívne, že som veľmi šťastná, že mám 40 rokov a získala som už nadhľad nad životom aj nad touto šou.
Pred rokmi ste si sama našli tanečníka a chodili po amatérskych súťažiach v spoločenských tancoch. O čo išlo?
Existujú tzv. pro-am súťaže, ale tých je aj na Slovensku málo, v Česku sú zavedené viac. Čiže mne sa podarilo pred tými ôsmimi rokmi ísť na dve súťaže v Bratislave, ale tam bolo možno päť párov, žiadna veľká súťaž, skôr mamičky chceli niekde ukázať, čo trénujú.
Zatancovala som si 3-4 základné latinsko-americké tance, lebo pro-am súťaže fungujú tak, že si môžete vybrať, nemusíte tancovať všetko. Napríklad ja som nikdy nerobila štandard, teraz ho tancujem prvýkrát. Ale potom už som sa ani tomu nevenovala.
Žiadne tancovanie?
Chodila som na podobné kurzy, ako robia aj Eliška s Naty (tanečnice Eliška Lenčešová a Natália Horváthová, pozn. red.), vyberala som si, keď niekedy niečo bolo, tanečné workshopy, keď-tu scénické tance, išla som na pár tréningov, keď niekto robil spoločenské tance bez partnerov, nechcela som sa viazať na konkrétneho tanečníka.
A potom prišlo Let's Dance a Jaroslav Ihring.
Ten u mňa vyhral! (Smiech.) Ten už mi zostane.
Je to teraz v niečom iné, ako ste očakávali, keď ste celé roky sa tešili, že raz v tejto šou budete tancovať? Narazil sen v niečom na realitu?
