Herečka a performerka Anna Lisa Grebe je na javisku takmer nahá, preskakuje cez prekážky ako kobyla na parkúrových pretekoch, odháňa komáre, ktoré ju štípu na nahej pokožke a prežíva všemožné nepohodlie.
„Čakám svojho princa na bielom koni, ktorý ma odvedie do kráľovstva za horami a dolami,“ opakuje počas jednej hodiny mnohokrát. Spočiatku jemne a nežne, neskôr s čoraz väčším naliehaním. Stále však dáva najavo, že chce byť krásna a čakať na svojho princa. Keď sa konečne objaví, všetky ilúzie spadnú.
Medzinárodný festival divadelných vysokých škôl Istropolitana Projekt uviedol inscenáciu švajčiarskej The Academy of Psysical Theatre s názvom Shooting Snow White. Ide o modernú reinterpretáciu klasickej rozprávky Snehulienka. Drzú, drsnú, smiešnu, neraz na hrane a zároveň plnú nečakaných nápadov.
Môže princezná rozprávať zadkom? Táto áno
Nový pohľad na klasické rozprávky, mýty a literárne postavy sa v poslednej dekáde stal súčasťou popkultúry. Občas, ako napríklad pri najnovšom filmovom spracovaní Snehulienky, sa síce kĺžu po povrchu, čoraz častejšie však idú až na dreň. Shooting Snow White je jednoznačne druhým prípadom.
Autorka konceptu a jediná herečka zhruba päťdesiatminútovej monodrámy zjavne veľmi dobre pozná teórie, podľa ktorých je Snehulienka dokonalým príkladom pasivity. Jej život v podstate neustále určujú iní – otec, macocha, trpaslíci a napokon aj princ, na ktorého otrávená čaká.
Vidí aj to, že v Snehulienke je prvoplánovo zapísaná potreba ženskej krásy a mladosti ako v podstate jedinej ženskej hodnoty. Vidí súťaž medzi ženami, žiarlivosť na niečo, čo majú vo svojich rukách iba krátko.
