Sú miesta, kde sa písala história, a predsa zostali takmer nepoznané, hovorí režisér Wim Wenders v dojímavom krátkom filme, ktorý na svojich sociálnych sieťach zverejnil nemecký minister zahraničných vecí.
Wenders najprv sedí zamyslený v lietadle. Potom kráča ulicami francúzskeho mesta Remeš a blíži sa k slávnej katedrále. Ale nie, katedrála nie je to miesto, o ktorom hovorí.
Zamieri k obyčajnej škole, tehlovej budove a vraví: Bolo 6. mája 1945 a žiadny žiak nemal ani potuchy, kto sa tu schádza. Zo všetkých tajných miest na svete, toto bolo vtedy najtajnejšie, skonštatoval neskôr jeden zo svedkov.
Prorektor UK Jozef Tancer: Veľmi dúfam, že študentov uráža, ako o nich premiér Fico hovorí Čítajte Wim Wenders venoval svoje štvorminútové filmové dielko niekoľkým hodinám v histórii, keď nemecká armáda kapitulovala a jej vedenie to potvrdilo svojím podpisom.
História medzi školskými mapami
Už-už vchádzal cez bránu školy dnu, keď si všimol, že z druhej strany sa blíži auto.
Je to auto patriace Američanom, ktorí z neho eskortujú generála Alfreda Jodla a majora Wilhelma Oxeniusa. Traja dospievajúci chlapci, stojaci obďaleč, si šepkajú: Čo sa to tu deje?
Wim Wenders využil mágiu filmového média a kombinuje archívne fotografie a archívne videá so scénami, ktoré nakrútil sám, v čiernej a bielej. Rozvíja v nich historické scény z uhlov a detailov, ktoré sa do archívnych záberov nedostali a zakomponoval do nich aj samého seba.
Zároveň ich prestriháva obrazmi zo súčasnosti, v ktorých chodí po stopách minulosti. Vošiel aj do miestnosti, kde kedysi škola uchovávala zemepisné mapy, pretože práve tam nemecká armáda stvrdila svoju kapituláciu podpisom.
Nemci si najprv mysleli, že sa vzdajú iba bojov na západnom fronte, a budú pokračovať na východe, no Dwight D. Eisenhower, vtedy generál, ich donútil kapitulovať úplne.
Oficiálne oveľa slávnostnejšie sa všetko udialo 8. mája v Berlíne, no prvý dokument nemeckej kapitulácie sa podpísal potajomky, už 7. mája o druhej hodine ráno a 41. minúte práve medzi školskými mapami vo francúzskom Remeši.
Keď generáli svoju robotu ukončili, zatvorili za sebou dvere a prišli za starostom so slovami: tu sú kľúče od slobody sveta.
Mier, ktorý nám venovala táto noc
Škola na severe Francúzska sa dnes volá Gymnázium Franklina Roosevelta. Jedna časť sa zmenila na múzeum, kde sú tie kľúče dodnes uložené.
Wim Wenders si ich vo filme fotí a hovorí pritom: Stalo sa to po dvanástich rokoch teroru, šiestich rokoch vojny, holokaustu a najhorších zločinov proti ľudskosti, aké kedy svet poznal.
O tejto záhade niečo vie. Režisér Stone má svedčiť o tom, čo videl v archíve o zabití Kennedyho Čítajte Nemecký režisér sa narodil v Düsseldorfe štyri mesiace po skončení druhej svetovej vojny. Stal sa z neho jeden z najväčších filmových humanistov, autor legendárnych diel Paríž, Texas či Nebo nad Berlínom.
Na konci svojho krátkeho filmu odchádza zo školy, prejde na druhú stranu ulice a postaví sa tak, aby pohľadom na ňu ešte chvíľu rozjímal nad tým, čo sa tam kedysi tak nenápadne udialo. Pozerá sa pritom na fotografiu kľúčov vo svojom mobile a vyznáva sa z dojatia.
„Osemdesiat rokov som žil v mieri, ktorý nám všetkým priniesla jedna noc v tejto škole. Dnes prežívame už štvrtý rok vojnu na Ukrajine. Aj to je vojna proti Európe. Pripomína nám, že mier nikdy nie je samozrejmosťou,“ hovorí.
A lúči sa slovami: „Teraz je na nás, aby sme vzali do rúk kľúče od slobody sveta.“
