OLOMOUC. „Tento večer je venovaný všetkým, ktorí žijú na okraji spoločnosti,“ povie herečka Vidina Popov, keď vchádza na takmer prázdne javisko. Nasledujúcu hodinu na ňom bude stáť, spievať, búchať do dverí, ktoré sa takmer nikdy neotvoria a ak aj áno, nebude sa dať do nich vojsť.
Bude rozprávať príbeh právnika, filozofa a publicitu Michela Friedmana. Sedemdesiatnika, ktorý žije iba vďaka tomu, že sa jeho rodičia ocitli na Schindlerovom zozname. Aktivistu, ktorý celý život presadzoval boj proti antisemitizmu a dialóg medzi rôznymi náboženskými skupinami. Človeka, čo celý život zápasil s pocitom, že nikam nepatrí a väčšinu svojho života sa cítil byť cudzím.
Festival Divadelní Flora v českom Olomouci uviedol v prvý festivalový večer pôsobivú monodrámu berlínskeho divadla Maxim Gorki Theatre s názvom Fremd (Cudzí). V Nemecku, v ktorom opäť silnejú antisemitské nálady a krajne pravicová AfD dosiahla v predčasných voľbách vôbec najlepší výsledok v celoštátnych voľbách od jej vzniku, má jednoduchá inscenácia až apokalyptický rozmer. „Nachádzame sa medzi dvoma veľkými vojnami a ľudia sú si cudzí,“ povedala počas diskusie režisérka Lena Brasch.
Mama plakala aj nad zmrzlinou
Friedman pochádza zo židovsko-poľskej rodiny, ktorej značnú časť vyvraždili nacisti počas holokaustu. Narodil sa v Paríži v roku 1956 a od roku 1965 žije vo Frankfurte nad Mohanom.
V knihe Fremd opisuje svoje detstvo a dospievanie v poetických a veľmi znepokojivých obrazoch. Ukazuje dieťa pohltené strachom, ktoré prichádza do Nemecka. Práve tu, v krajine vrahov jeho rodiny, má zapustiť korene a vybudovať si život. Chce byť dieťaťom, snívať a žiť, zažíva však chlad a pocit odcudzenia kamkoľvek sa pohne. V spoločnosti, ktorá chce minulé hrôzy iba zamiesť pod koberec, no stále sú v nej prítomné jedovaté tendencie.
Komplikované je to aj s rodičmi. Tí prežili vďaka Oscarovi Schindlerovi, no stopy, ktoré na nich skúsenosť s holokaustom zanechala, sa prejavili aj vo vzťahu k nemu. Je tu otec, ktorý ho nedokáže objať a matka, ktorá sa rozplače aj nad jeho prvým zmrzlinovým pohárom. Pripomenul jej totiž Poľsko.
Všetko toto vykresľuje Friedman v obrazoch a fragmentoch. Výsledkom je dojímavý, poetický kaleidoskop minulosti a prítomnosti.
(zdroj: Michal Hančovský)Dvere, ktoré nikam nevedú
Nemenej zaujímavé je, že po tejto predlohe siahli mladé tvorkyne. Obe však s témou odcudzenia a pocitu izolácie majú skúsenosti. Herečka Vidina Popov má bulharské korene a je len druhou generáciou jej rodiny, ktorá žije v Rakúsku.
Divadelní Flóra Olomous
- Jedno z najvýznamnejších kultúrnych podujatí v Českej republike, ktoré mapuje divadelné trendy a v rámci každoročného motta reflektuje aktuálne umelecké aj spoločenské fenomény
- Spája prezentáciu stredoeurópskych činoherných inscenácií s najnovšími dielami s dôrazom na produkcie nemecky hovoriacej divadelnej scény.
- Tento rok sa okrem nemeckej a českej sekcie predstaví aj výrazná slovenská línia a na festivale sa predstaví dovedna sedem inscenácií slovenských tvorcov.
- Festival sa koná od 9. do 19. mája.
Režisérku zas s témou spája aj náboženská príslušnosť. „Ako židovská režisérka som sa mohla ľahko stotožniť s témami a identitou, ktoré Friedman popisuje. Inscenácia Cudzí sa ale týka aj univerzálnych skúseností: pocitu, že naozaj nikam nepatríš, či už kvôli pôvodu, náboženstvu alebo sexualite,“ uviedla v rozhovore Lena Brasch.
Hodinovú monodrámu naplno ovláda Popov, ktorá sa mimochodom na Friedmana fyzicky výrazne ponáša. Ľahko, niekedy s jemným humorom prechádza spomienky staršieho muža, pričom sa nijako nesnaží napodobňovať starnúceho muža ani poukazovať na odlišnosti medzi ňou a ním. V jej podaní sa téma cudzoty stáva nanajvýš univerzálnou a každý sa s ňou môže stotožniť cez vlastnú skúsenosť.
Silne pôsobí scénografická metafora dverí. Tých je na scéne hneď niekoľko, no hoci na ne herečka búši a snaží sa cez ne prejsť, nedarí sa jej. Za niektorými je iba stena, za inými kúdele dymu a ďalšie ju opäť privedú tam, odkiaľ prišla.
Tatarku, šťastný koniec aj negramotných Slovákov prinesie festival Nová dráma Čítajte Inscenácia, ktorá naberá na sile
Veľmi výrazná je hudobnosť, ktorá čiastočne vychádza zo samotného textu, no výrazne pomáha aj spevácky mimoriadne nadaná Popov a huslistka, ktorá jej po celý čas robí na javisku spoločnosť. Odznejú skvelé verzie židovských či macedónskych piesní, ale aj hit So Far izraelskej folkovej skupiny HaBanot Nechama a až drasticky pôsobí záverečná skladba Creep od Radiohead.
Inscenácia Fremd mala premiéru pred vyše rokom a jej uvádzanie naberá na sile najmä po februárových predčasných voľbách v Nemecku.
Tie sa síce skončili víťazstvom konzervatívneho bloku CDU/CSU, avšak krajne pravicová AfD skončila na druhom mieste so ziskom 20,8 percenta hlasov, čo je jej najlepší výsledok od jej vzniku. AfD zvíťazila vo všetkých piatich bývalých východonemeckých spolkových krajinách a všade dostala viac ako 30 percent hlasov. Navyše dominovala tiež vo vekovej kategórii voličov v produktívnom veku od 35 do 44 rokov.
„Na predstavení, ktoré sme hrali po voľbách, ľudia plakali,“ povedala počas diskusie režisérka.
