OLOMOUC. Nehoda, pri ktorej jeho žena zomrela, bola taká banálna, že jej nemohol uveriť. Udrela sa do hlavy a zomrela v ich dome. On ani jeho malé deti neverili, že je to naozaj. „Kde sú požiarnici? Kde je všetok hluk a chaos takejto situácie? Kde sú cudzí ľudia, čo ponúkajú pomoc, kričia a podávajú nám svietiace záchranné veci, aby nás upokojili?“ pýtali sa.
Namiesto záchranárov však do ich domu ako z hororu priletela obrovská Vrana. Povedala, že odíde až vtedy, keď ju nebudú potrebovať. A začala ich terorizovať.
Deťom zlomyseľne sľubovala, že im vráti mamu. A keď k mužovi prišla predstava jeho ženy, Vrana ju zabila tak brutálne, že z nej vyťahovala črevá. Na počudovanie je toto všetko súčasťou hlbokého, komplexného, dojemného a nádejeplného príbehu o strate a procese smútenia. Lebo trúchlenie po strate je plné slepých uličiek, prianí, ktoré sa nedajú splniť a bolesti takej silnej akoby do vás ďobali ostré zobáky.

Na to predstavenie myslím každý deň
Festival Divadelní Flora Olomouc uviedol ako svoju otváraciu inscenáciu produkciu nemeckého divadla Schauspielhaus Bochum. Režisér Christopher Rüping, ktorého označujú za superstar aktuálnej nemeckej réžie, si za predlohu svojej inscenácie vybral útlu novelu britského autora Maxa Portera, ktorá u nás nie je neznáma. V slovenskom preklade vyšla pod výstižným názvom Smútok je tvor s krídlami.

„Na vaše predstavenie myslím každý deň,“ povedala počas diskusie s Christopherom Rüpingom mladá žena. Festival Divadelní Flora totiž aj vlani otváral s jeho inscenáciou. Kým však adaptácia Danteho Božskej komédie Das neue Leben (Nový život) oplývala radosťou a chuťou do života, Smútok je tvor s krídlami je z iného súdka. To však neznamená, že tí, ktorí ju videli, na ňu nebudú myslieť rovnako intenzívne. Každý človek na svete sa totiž skôr či neskôr stretne so smrťou milovaného človeka. Najmä náhla smrť partnera patrí medzi najstresujúcejšie životné situácie.