Musíme sa zmeniť, toto storočie by malo byť storočím súcitu a mieru, vraví dalajláma v novom filme

Je to film v duchu kreslo pre hosťa. Aj sa tak začína. Lenže vždy záleží na tom, kto v tom kresle sedí. V Múdrosti šťastia je to sám dalajláma.

Nemusí ani dlho hovoriť, aby sa z neho dala odčítať láskavosť. Čoskoro deväťdesiatročný pán to má zapísané v tvári. A hoci občas kazateľsky zdvíha ukazovák, nestavia sa do pozície nedotknuteľnej autority.

Sme si rovní

„Niekto sem prišiel pre nejaké zázračné požehnanie alebo niečo také,“ prihovára sa divákom hneď v prvých minútach filmu. „Radšej od toho veľa nečakajte. Jedno si ujasnime: Sme rovnaké ľudské bytosti,“ dokončuje príhovor, ktorý svedčí o jeho ľudskosti aj zmysle pre humor.

Vzápätí upozorňuje, že nebude hovoriť o bohu a budúcom živote, ale o tomto živote. A o tom, ako si poradiť s emóciami a dosiahnuť vnútorný mier. Sú to kľúčové témy jeho rozprávania. Všetko totiž závisí od nášho duševného postoja.

Tvorcovia ilustrujú jeho slová najmä prírodnými javmi. Napríklad plynúcimi oblakmi alebo búrkovými mrakmi, keď dalajláma zavedie reč k niečomu negatívnemu.

Iné je však zaujímavé. Film totiž prezentuje aj archívne zábery z dalajlámovho života. A sám dalajláma používa na ilustrovanie niektorých posolstiev príklady z vlastného života. Neraz plného starostí a dilem. Ako vtedy, keď Tibet na prelome 50. a 60. rokov napadli čínske vojenské jednotky.

Dalajláma spolu s vernými vtedy utiekol z Tibetu do Indie.

Dalajláma so svojou mamou v hlavnom meste Tibetu v Lhase. (zdroj: Das Kollektiv GmbH)

A sú tu dokonca aj zábery z jeho detstva. Vzácne – veď dalajláma bude mať v júli 90 rokov. Ale aj z iného hľadiska – tieto momenty najkrajšie dokumentujú jeho ľudskú stránku. Bol to chlapec, ktorého nezaujímal budhizmus, chcel sa len hrať a nie sa učiť povinné náležitosti vyvoleného pod prísnym dozorom.

Sám sa pri tých spomienkach baví a schuti sa smeje na tom, že otec ho občas udrel, kým matka bola nekonečne láskavá.

Proti vojne a za ženy

Podobných osobných spomienok je v snímke ešte niekoľko. A tie sú prekladané posolstvami a navigačnými radami, ako dospieť k vnútornému mieru a lepšiemu stavu života. Lebo človek podľa neho nemá trpieť, ale byť šťastným.

Postupne prechádza témami materializmu, vojen, ekológie a environmentálnych problémov, keď prízvukuje potrebu konať, lebo nám už neostáva veľa času. „Nespoliehajte sa iba na vieru a náboženstvo. Pátrajte po pravde,“ hovorí v súvislosti s vedou a vzdelaním.

Ale venuje sa napríklad aj mužskej dominancii. Uvažovanie v týchto intenciách považuje za spiatočnícke a zastáva názor, že úlohy mužov vo vedúcich pozíciách by mali preberať ženy, pretože nemajú také silné sklony k agresivite a násiliu.

Podľa neho by dalajlámom mohla byť aj žena.

Pre dalajlámu sú všetci ľudia bratmi a sestrami. (zdroj: Manuel Bauer - agentúra Focus)

Musíme sa zmeniť, toto storočie by malo byť storočím súcitu a mieru, konštatuje napokon. A film je v istom zmysle návodom na to, ako sa zmeniť.

Niekedy sa podobné typy dokumentov premietajú v školách, no Múdrosť šťastia by mohli uviesť aj na Hradnom kopci v Bratislave. Hoci len pre myšlienku, že potrebujeme ten druh emócií, ktorý nás spojí. Hnev to nie je, ten izoluje. Je to láskavosť.

V piatkovom vydaní magazínu Víkend si môžete prečítať rozhovor s Richardom Gerem, producentom filmovej novinky Múdrosť šťastia.

(zdroj: SME)