Nezvykol tancovať ani len na diskotékach a ešte donedávna mal z tanca stres. Do Let's Dance nešiel s očakávaním, že by šou vyhral. Herec KRISTIÁN BARAN sa aj napriek tomu stal víťazom.
Účasť v súťaži mu vraj zmenila pohľad na život. "Keď teraz nakrúcam seriál alebo projekty päť dní za sebou, je to zrazu veľká pohoda. Zvykol som si na drinu. Mám pocit, že ak som zvládol toto, zvládnem hocičo. Musel som sa učiť od základu niečo nové, čoho som sa obával," hovorí.
V rozhovore sa dočítate:
- Aká bola účasť v Let's Dance a čo mu dala,
- Prečo podľa neho baví ľudí pozerať tanečnú šou,
- Ako vníma bulvár,
- Aká bola jeho cesta k herectvu,
- Či ako môžeme robiť našu spoločnosť lepšou.
Boli ste fanúšikom Let's Dance, sledovali ste šou posledné roky?
Nie.
Ani v detstve?
Keď bolo kolo venované pamiatke Jozefa Bednárika, spomenul som si na detstvo, ako som v televízii videl práve jeho a šál, ktorý nosil. No inak som šou nevenoval veľkú pozornosť.
Minulý rok súťažil môj herecký kolega Jakub Jablonský a bol som sa pozrieť na prenos. Vtedy som si povedal, že ide naozaj o veľkú šou.
Humor a dynamika Vinczeovcov chýbali. Šimon Jakuš ovládol prvý večer Let's Dance Čítajte Relácia už roky patrí k hlavným ťahúňom Markízy, finále tento rok sledovalo vyše 930-tisíc divákov. Čím si vysvetľujete, že stále ľudí baví?
Je to kombináciou všetkého. Ide o istú formu zábavy, tanca, súťaže, divadla a umenia. S Dominikou sme sa nesnažili len dobre tancovať, ale priniesť niečo viac z tohto spojenia a fungovalo nám to. Diváci a diváčky zároveň mohli spoznať aj naše príbehy.
Čo vás presvedčilo ísť do súťaže?
Povedal som si: kedy, ak nie teraz? Tiež som človek, ktorý by najradšej vedel všetko.
Za svoj život som už robil veľa vecí: ako brigádnik som bol kuriér, či predajca. No nikdy by som netancoval na verejnosti. Zamýšľal som sa však nad tým, aký to môže byť zážitok a skúsenosť.
Nemal som žiadne očakávania. Pre mňa bolo prioritou naučiť sa tancovať. Do súťaže som nešiel s cieľom vyhrať, vôbec som nemal podobnú víziu.
Baran so svojou tanečnou partnerkou Dominikou Roškovou počas Let's Dance. (zdroj: TV Markíza)Aký bol podľa vás odkaz tohto ročníka?
Veľakrát sa spomínala pomoc: či už medzi nami ako účastníkmi a účastníčkami, alebo medzi ľuďmi všeobecne. Tento ročník hovoril veľa o medziľudských vzťahoch.
Tanečná šou tento rok poukazovala aj na inakosť v podobe účasti herca s downovým syndrómom Šimona Jakuša. Môže to podľa vás reálne niečo v spoločnosti zmeniť?
Určite áno. Ide totiž o to, ako vnímame človeka od základu a aké máme kritické myslenie. O tom sa veľa v našej spoločnosti nehovorí.
Ja som si vďaka jeho účasti uvedomil, že nemusím brať všetko vážne. Keď som videl, ako zatancoval Pasodoble, bol som uchvátený.
Je smutné, ako niekedy väčšinová spoločnosť ani nemá od ľudí so zdravotným znevýhodnením očakávania, že niečo naozaj zvládnu. A len máme potrebu sa s nimi rozprávať s úsmevom a pritakávaním. Pritom sú to ľudia ako všetci ostatní.
Ľudia sa vďaka Šimonovej účasti v Let' s Dance naučia vymeniť ľútosť za súcit, hovorí liečebný pedagóg Čítajte Čo vám dala účasť okrem toho, že ste sa naučili tancovať?
Nové skúsenosti, ktoré mi zmenili pohľad na život. Keď teraz nakrúcam seriál alebo projekty päť dní za sebou, je to zrazu veľká pohoda. Zvykol som si na drinu. Mám pocit, že ak som zvládol toto, zvládnem hocičo.
Musel som sa učiť od základu niečo nové, čoho som sa obával. Predtým som totiž netancoval ani na len diskotékach. Skôr som sedel pri stole a čakal na ostatných, kým dotancujú.
