Už viac ako dvadsať rokov organizujú manželia Barbora a František Morongovci cyklus Tanečný dom združenia Dragúni, ktorý je zapísaný do národného Zoznamu najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku.
Organizujú aj platformu FolkLab, vďaka ktorej vzdelávajú a prepájajú tvorcov z rôznych umeleckých žánrov. A v portfóliu majú aj bratislavský mestský festival tRadovania, ktorý sprístupňuje tradičnú kultúru v súčasnom kontexte.
Aby mohli tieto aktivity zorganizovať, pravidelne sa uchádzajú o grant Fondu na podporu umenia (FPU) na celoročnú činnosť. Zatiaľ čo predchádzajúce roky už v apríli vedeli, či podporu dostali, tento rok stále netušia, na čom sú. A nevedia ani, kedy sa o grantoch bude rozhodovať.
Napriek tomu štartujú už v piatok festival tRadovania. "Máme reálne obavy, či tento ročník nebude posledný," hovorí pre SME FRANTIŠEK MORONG.
V rozhovore sa dočítate:
- Či museli zaviesť škrty,
- Aký má na nich dosah to, že čakajú na vyhodnotenie výzvy,
- Či očakávajú, že dostanú podporu,
- Či ministerstvu kultúry záleží na folklóre,
- Ako vníma protesty folkloristov,
- Ako sa im darí približovať folklór k ľuďom.
Museli ste pri príprave tohtoročného festivalu zaviesť aj nejaké škrty?
Áno, boli sme nútení vykonať reštrikčné opatrenia. No zároveň nechceme robiť zmeny na úkor kvality ani robiť podujatie len preto, aby bolo.
Do poslednej chvíle zjednávame honoráre na minimum, čo nie je nikdy príjemné, v niektorých prípadoch sme upustili od rozsahu pôvodných dramaturgických zámerov, neustále prerátavame, ako z mála spraviť veľa.
Tento rok sme napríklad na festivale znížili počet programov, workshopov či účinkujúcich. V minulosti sme robili festival o jeden deň dlhší, vždy sme sa snažili urobiť viac, ako nás zaväzoval grant. Mnohé vízie a plány si však už nemôžeme dovoliť.
Nikdy dopredu neviete, či budete pri poskytovaní dotácií úspešný, vždy musí človek rátať aj s verziou, že to nevyjde. Každopádne vnútorne veríte, že keď držíte kvalitu, odborná komisia to relevantne zhodnotí. Každé hodnotenie prijímame s pokorou a so záväzkom.
Teraz ale máme reálne obavy, či tento ročník nebude posledný. Zároveň sa čoraz náročnejšie hľadá pomoc a podpora v iných segmentoch.
tRadovanie spája živé ľudové tradície s moderným pohľadom a kladie dôraz na komunitný zážitok, skúsenosti lektorov, interaktivitu v podobe workshopov, tvorivých dielní, diskusií, hudobných vystúpení, či programov pre rôzne cieľové skupiny a vekové kategórie. (zdroj: M. Mlčúchová)Aký konkrétny dosah má na vás to, že oproti minulým rokom mešká vyhodnotenie výzvy?
Má to veľký vplyv napríklad na dohadovanie termínov, služieb nevyhnutných na pravidelnú realizáciu podujatí, prenájmy priestorov, dohadovanie disponibility výkonných umelcov či plánovanie repríz súvisiacich s produkciami, ktoré v prebiehajúcom cykle premiérujeme. S termínmi na vás nikto nebude čakať.
A pri celoročných pravidelne sa opakujúcich aktivitách ide o veľkú zodpovednosť, lebo musíte veci riešiť s veľkým časovým predstihom.
V predchádzajúcich rokoch ste už o takomto čase vedeli, či ste podporu dostali?
Štandardne sme výsledky vedeli v apríli. Teraz je polovica mája a my stále nevieme, či boli zvolené komisie v tomto programe, či zasadali, alebo nie. Rada sa k týmto podprogramom ešte nevyjadrila. Ak by medzičasom zasadali, tak sa výsledky dozvieme zrejme najskôr v júni alebo v júli.
Čiže nevieme predvídať, čo prirodzene narúša kontinuitu, nemôžeme si dovoliť ísť s financiami do mínusu.
Neboja sa bitia, neboja sa pána. Folklór znel oproti ministerstvu kultúry nahlas tak, ako to vie Čítajte Akú finančnú podporu ste získali z FPU za posledné roky?
Minulý rok sme dostali podporu 45-tisíc eur, žiadali sme 60, čo bola maximálna suma. Celkový rozpočet realizovaných aktivít je samozrejme o dosť vyšší, rovnako aj miera spolufinancovania.
Festival tRadovania 2025
- Uskutoční sa 16.- 17. mája v priestoroch Umelky v Bratislave.
- Jeho cieľom je prepájanie generácií s rešpektom kultúrnej rozmanitosti.
- Spája živé ľudové tradície s moderným pohľadom a kladie dôraz na komunitný zážitok, skúsenosti lektorov, interaktivitu v podobe workshopov, tvorivých dielní, diskusií, hudobných vystúpení, či programov pre rôzne cieľové skupiny a vekové kategórie.
- Na festivale účinkujú hudobná skupina Banda, Folk & Bass Orchestra, Spojené huky Slovenska a i.+ prezentácia výberu diel Jaqueline Rudavskej z kolekcie Slovenské impresie.
- Ďalší deň bude priestor patriť tanečným, hudobným a kreatívno-tvorivým dielňam s majstrami svojho remesla pre všetky vekové kategórie.
- Sobotný program prinesie aj formát Roma dom - Tanečný dom zameraný na prezentáciu kultúry Rómov zo Slovenska a Sedmohradska.
- Vrchol večera bude zameraný na výučbu rómskych tancov zo sedmohradskej obce Szászcsávás (Rumunsko) a obce Drahňov (región Zemplín).
Rok pred tým sme dostali 50-tisíc, v minulosti 35, aktivít však bolo vtedy menej a ceny iné. Na prvý pohľad to môže vyzerať veľa, no nejde o financie na jedno podujatie, ale na celoročnú činnosť, tanečné domy, festival, vzdelávacie podujatia, vznik a uvedenie nového autorského umeleckého diela.
Zároveň si treba uvedomiť, že zastrešujeme profesionálnych tanečných pedagógov, umelcov, ktorí sú väčšinou na voľnej nohe. Vytvárame tak priestor pre ich činnosť, profesionálne pôsobenie a rast. Získané zručnosti následne uplatňujú ďalej, z čoho má benefit širšia kultúrna obec.
Paradoxom je, že z grantov často platíte prenájom priestorov, ktoré majú v správe inštitúcie zriadené ministerstvom kultúry. Tým vytvárate rôznym organizáciám príjem. No keď odstavíte občianske združenia od podobných grantov, budú z toho napokon škodovať aj ony, pretože sú tiež nútené si na svoju činnosť zarábať, a to robia aj poskytovaním priestorov či iných služieb.
Očakávate, že tento rok dostanete podporu od FPU?
Ťažko povedať. Vieme len predikovať podľa toho, čo sa dialo v iných žánroch. Viacerí ľudia či partneri, s ktorými dlhodobo spolupracujeme a o ktorých vieme, že robia kvalitné projekty, sú na listine neúspešných žiadateľov. Kritérium kvality či pozitívne hodnotenia odborných komisií už nie sú zárukou.
Časy sú zlé, no tí, čo si vážia kultúru a ide im o hodnoty, si navzájom pomáhajú a spolupracujú. Frustrácia a sklamania podnecujú vzájomnú solidaritu. Potrebujeme sa navzájom, pretože sa dopĺňame.
Ak je aj ostatná kultúrna obec úspešná, dokáže plnohodnotne koexistovať, podeliť sa o náklady či inak si pomáhať. Aj preto je dôležité, aby podpora fungovala vo všetkých žánroch umenia, ktoré máme.
Zároveň si uvedomujeme, že sa môžeme ocitnúť v koši neúspešných už len preto, čo predstavujeme či s kým spolupracujeme.
Čo máte na mysli?
Vytvárame pohyblivú, interaktívnu alternatívu pre zažívanie tradičnej kultúry všetkými ľuďmi bez rozdielu vierovyznania, pohlavia, veku či národnosti. Rešpektujeme tradície, zároveň sme otvorení inováciám aj spoluprácam so súčasným umením.
Počas dvadsiatich troch rokov existencie hnutia tanečných domov sme významnou mierou prispeli k výchove a etablovaniu sa jednej až dvoch generácie ľudí, ktorí nemusia vyrastať v tradičnom prostredí, no rozumejú pojmom ako tanečný dom. Vedia si spojiť jeho súvis s tradičnou kultúrou, ktorá nemá javiskový charakter. Vidím to na vlastných deťoch.
V praxi hnutia sa vychádza z rôznych výskumov a prameňov, s ktorými pracujú aj naši pedagógovia a muzikanti. Tradičná tanečná kultúra a jej repertoár sa tak neustále aj mimo javiska dostáva medzi ľudí. Za jednu éru sa ju myslím aj vďaka tanečným domom podarilo celkom pekne uchovať.
Ak nebudeme mať podporu, nemusí to automaticky znamenať zánik. Aktivity však budú nesystematické, nekoncepčné, bez pravidelnosti a kontinuity. To, kde dnes sme, sa však podarilo práve vďaka kontinuite. Bez nej ľudia zabudnú.
V čom dnes vo fonde vidíte problém?
V minulosti mal fond pre oblasť nehmotného kultúrneho dedičstva expertku, ktorá pri nastavovaní podpornej činnosti a priorít dôverne poznala toto prostredie, bola v kontakte s jednotlivými aktérmi. Poznala potreby, vedela ich definovať a vznikal aj priestor na diskusiu.
Nie je správne, že aktuálne v rade nie je žiadny expert, ktorý by túto oblasť reprezentoval. V tomto duchu máme my aj celá folklórna obec oprávnené obavy. Ak niekto nepozná terén a prostredie, o ktorom má rozhodovať, míňa cieľ.
Necítim uvedomenú, odbornú podporu v rade za túto oblasť, ktorú zároveň definuje zákon.
Folklórna obec zahŕňa široké spektrum ľudí rôzneho veku a názorového spektra. (zdroj: M. Mlčúchová)Záleží ministerstvu kultúry úprimne na folklóre?
Snaha o podporu tradičnej kultúry je od ministerstva verejne deklarovaná a ako sme počuli nedávno, financie boli festivalom s omeškaním nakoniec hromadne poskytnuté. No ak nie je podpora poskytnutá včas, ak nie je premyslená, systémová, ale je pridelená len aby „bola“ a aby sa utíšila nespokojnosť, nerobí to tradičnej kultúre ani žiadnej inej kultúre dobre, ale naopak.
Každý rezort má v zmysle kompetenčného zákona zverenú činnosť a kompetencie, ktoré musí napĺňať. Tému národnej kultúry spomínajú od počiatku, no je ťažké povedať, do akej miery to s ňou myslia vážne.
Na problémy, ktoré nastali v FPU, totiž odborná obec upozorňovala v predstihu. Osobne sa mi zdá, že absentuje vedomá participácia a dialóg. Kľúčová a účelová legislatívna zmena navyšujúca počet priamo menovaných členov rady, ktorí tak získali pri rozhodovaní prevahu, je z pohľadu princípov verejnoprávnosti krokom späť. A prax už ukazuje výsledky.
Keď sa pred ministerstvom kultúry konali protesty folkloristov, ministerka sa k nim nevyjadrovala. No keď protestovali tanečníci a tanečníčky súčasného umenia, venovala im príspevok na sociálnej sieti a šéf SNS vyzýval políciu, nech zasiahne. Vnímajú na ministerstve nespokojné hlasy z folklórnej oblasti?
Myslím si, že aj medializovaním ohrozenia folklórnych podujatí precitli. Následne nastala badateľná snaha o podporou festivalov z FPU aj na úkor porušovania procesov a nastavených pravidiel. Odniesol si to neprávom riaditeľ. Sú to dohľadateľné veci, keďže rokovania rady a zápisnice sú verejné.
Faktom je, že ohrozenie tradičnej kultúry je stále určité tabu – červená čiara, ktorú si dosiaľ nikto nedovolil prekročiť – a to naprieč rôznymi politickými spektrami. Na tradičnú kultúru sa nesiaha, verejne sa nekritizuje a malo by sa jej pomáhať.
Keď teda vyšlo na povrch existenčné ohrozenie folklórnych festivalov, obzvlášť detských, rezort to zjavne zasiahlo. Nie je to dobrá vizitka ani v očiach voličov. Naopak, hrdosť na nepodporenie festivalov súčasného umenia či špecifických komunít je niečo, čo sa vedome vo verejnom priestore prezentovalo ako „hrdinský“ čin.
Už viac ako dvadsať rokov organizujú manželia Barbora a František Morongovci Cyklus Tanečný dom združenia Dragúni, ktorý je zapísaný do národného Zoznamu najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku. (zdroj: M. Mlčúchová)Ako sa pozeráte na protesty folklórnej obce?
Folklórna obec zahŕňa široké spektrum ľudí rôzneho veku a názorového spektra. Nedajú sa zaškatuľkovať jedným názorom. Nejde o jednotnú masu ľudí. Preto je pre ňu náročné sa organizovať.
No jej hlasy sú dôležité. Ozývali sa už pri protestoch, ktoré sa konali pred fondom. Folklórne prostredie ale nemá strešné stavovské organizácie. Potom sa v najvyšších štruktúrach akoby stráca jeho hlas.
Súčasná situácia mnohých spojila, dokonca aj osoby s rôznymi politickým
preferenciám - našli súznenie a jednotu a rozhodli sa prejaviť verejne.
Ste členmi odborných komisií fondu, vy v tanečnom umení a vaša manželka v neprofesionálnom umení. Ako vnímate to, že sa rada snažila pri folklórnych festivaloch obísť hodnotenie komisie?
Som za dodržiavanie legislatívy a smerníc. Snaha obchádzať zákon nebola legitímna, hlavne keď sa opakovane pochybilo na strane uznášaniaschopnosti rady.
Aký je váš názor na odvolanie riaditeľa fondu Roberta Špotáka?
Verejne sme sa zaňho ako členovia a členky odborných komisií postavili v podpornom liste. Zastali sme sa jeho profesionality, čo neplatí len o pánovi Špotákovi, ale aj o ostatných zamestnancoch vo fonde.
Folklórna obec zahŕňa široké spektrum ľudí rôzneho veku a názorového spektra. (zdroj: archiv Draguni)
Odvolaný riaditeľ FPU Špoták: Stalo sa, že rada rozhodovala o aktivite, ktorá sa už udiala Čítajte Neobávate sa, že vám to do budúcna, ako žiadateľom o podporu, uškodí?
Sledujúc, čo sa deje, to je možné. No v prvom rade sa musím vedieť pozrieť na seba samého do zrkadla a mať čisté svedomie. Podpísal som sa pod niečo, čo deklaruje, že dodržiavanie zákona je pilierom demokratickej spoločnosti. Tu niet kam uhnúť.
Kritizujete kroky súčasnej vlády, zároveň pracujete ako riaditeľ odboru destinačného manažmentu pre ministerstvo cestovného ruchu a športu. Nevidíte v tom rozpor?
Áno, pracujem v štátnej službe už približne osem rokov. Svoju funkciu však vykonávam apoliticky - staviam na vecnom a konštruktívnom princípe.
Cestovný ruch je prierezová záležitosť, o to viac je dôležité zachovávanie princípov participácie a dialógu. Svoju dlhoročnú prax a skúsenosti v kultúrnej oblasti vnímam ako výhodu aj pre štátnozamestnanecké profesijné pôsobenie. Z morálnej stránky mám svoj kompas, ktorého sa držím.
Tanečný dom v Bratislave. (zdroj: K. Pekarovičová)Aktivity spojené s folklórom robíte už viac ako 20 rokov. Ako sa ho darí približovať k ľuďom?
Ak folklór podáte v úplnej prirodzenosti, je v tom zrazu veľa človečiny a každý sa v ňom nájde. Niekomu to môže trvať dlhšie, no snažíme sa vytvárať pocit prijatia, aby sa nikto nebál a aspoň sa snažil užiť si hudbu a tanec podľa svojich možností.
Nie každý sa dostane na javisko, no tradičnú kultúru si môže užiť každý.
Prinášate program z rôznych regiónov a kútov Slovenska. Čo nám ukazuje táto rozmanitosť?
Hovorí nám, že sa nemôžeme škatuľkovať. Naša kultúra je bohatá kvôli viacerým kultúrnym vplyvom, vzájomné strety vždy v nejakej miere fungovali, vďaka čomu vznikla unikátna paleta tradičnej kultúry. Rôznorodosť vytvára plnohodnotný obraz o Slovensku a našej kultúre ako takej.
Nie je vyberaná, je vlastná majorite aj národnostným menšinám, rôznym generáciám a sociálnym vrstvám, ľuďom rôznych daností a schopností. Tradičná kultúra rátala s každým človekom v našej spoločnosti.
Šimkovičová sľubovala podporu folklóru. Pre jej kroky teraz rušia festivaly aj tábory pre deti Čítajte Je toto cítiť aj na vašom festivale tRadovania?
Metóda tanečných domov je osvedčeným príkladom dobrej praxe, ako zachovávať tanečné dedičstvo v súčasnosti. Je zaslúžene zaradená aj v zozname UNESCO.
Ide o interaktívny festival, účastníci a účastníčky si celý čas užívajú tradičnú kultúru pod vedením profesionálov. Predchádzajúce roky sme festival robili už na jar, šlo tak o jedno z prvých podujatí, ktoré sa konali, keď sa začala prebúdzať príroda.
Sme jediným takto profilovaným festivalom v bratislavskom mestskom prostredí.
Pri meraní úspešnosti sa nesústredíme na kvantitu, ale kvalitu. Ľuďom sa páči kontaktnosť a dôležitá pri výučbe je aj určitá miera individuálneho prístupu. Prínos či dosah z podujatia je však oveľa väčší. Možno ho merať tým, že sa návštevník niečo naučí, prinesie si to domov a šíri to ďalej.
Posledné dva roky sme s podobným konceptom boli na festivale súčasného tanca Tanečno, minulý rok na festivale Atmosféra. Tento rok nás pozvali aj na multižánrový festival Fraj. Vytvárame mosty, ktoré nás spájajú.
