Už viac ako dvadsať rokov organizujú manželia Barbora a František Morongovci cyklus Tanečný dom združenia Dragúni, ktorý je zapísaný do národného Zoznamu najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku.
Organizujú aj platformu FolkLab, vďaka ktorej vzdelávajú a prepájajú tvorcov z rôznych umeleckých žánrov. A v portfóliu majú aj bratislavský mestský festival tRadovania, ktorý sprístupňuje tradičnú kultúru v súčasnom kontexte.
Aby mohli tieto aktivity zorganizovať, pravidelne sa uchádzajú o grant Fondu na podporu umenia (FPU) na celoročnú činnosť. Zatiaľ čo predchádzajúce roky už v apríli vedeli, či podporu dostali, tento rok stále netušia, na čom sú. A nevedia ani, kedy sa o grantoch bude rozhodovať.
Napriek tomu štartujú už v piatok festival tRadovania. "Máme reálne obavy, či tento ročník nebude posledný," hovorí pre SME FRANTIŠEK MORONG.
V rozhovore sa dočítate:
- Či museli zaviesť škrty,
- Aký má na nich dosah to, že čakajú na vyhodnotenie výzvy,
- Či očakávajú, že dostanú podporu,
- Či ministerstvu kultúry záleží na folklóre,
- Ako vníma protesty folkloristov,
- Ako sa im darí približovať folklór k ľuďom.
Museli ste pri príprave tohtoročného festivalu zaviesť aj nejaké škrty?
Áno, boli sme nútení vykonať reštrikčné opatrenia. No zároveň nechceme robiť zmeny na úkor kvality ani robiť podujatie len preto, aby bolo.
Do poslednej chvíle zjednávame honoráre na minimum, čo nie je nikdy príjemné, v niektorých prípadoch sme upustili od rozsahu pôvodných dramaturgických zámerov, neustále prerátavame, ako z mála spraviť veľa.
Tento rok sme napríklad na festivale znížili počet programov, workshopov či účinkujúcich. V minulosti sme robili festival o jeden deň dlhší, vždy sme sa snažili urobiť viac, ako nás zaväzoval grant. Mnohé vízie a plány si však už nemôžeme dovoliť.
Nikdy dopredu neviete, či budete pri poskytovaní dotácií úspešný, vždy musí človek rátať aj s verziou, že to nevyjde. Každopádne vnútorne veríte, že keď držíte kvalitu, odborná komisia to relevantne zhodnotí. Každé hodnotenie prijímame s pokorou a so záväzkom.
Teraz ale máme reálne obavy, či tento ročník nebude posledný. Zároveň sa čoraz náročnejšie hľadá pomoc a podpora v iných segmentoch.
tRadovanie spája živé ľudové tradície s moderným pohľadom a kladie dôraz na komunitný zážitok, skúsenosti lektorov, interaktivitu v podobe workshopov, tvorivých dielní, diskusií, hudobných vystúpení, či programov pre rôzne cieľové skupiny a vekové kategórie. (zdroj: M. Mlčúchová)Aký konkrétny dosah má na vás to, že oproti minulým rokom mešká vyhodnotenie výzvy?
Má to veľký vplyv napríklad na dohadovanie termínov, služieb nevyhnutných na pravidelnú realizáciu podujatí, prenájmy priestorov, dohadovanie disponibility výkonných umelcov či plánovanie repríz súvisiacich s produkciami, ktoré v prebiehajúcom cykle premiérujeme. S termínmi na vás nikto nebude čakať.
A pri celoročných pravidelne sa opakujúcich aktivitách ide o veľkú zodpovednosť, lebo musíte veci riešiť s veľkým časovým predstihom.
V predchádzajúcich rokoch ste už o takomto čase vedeli, či ste podporu dostali?
Štandardne sme výsledky vedeli v apríli. Teraz je polovica mája a my stále nevieme, či boli zvolené komisie v tomto programe, či zasadali, alebo nie. Rada sa k týmto podprogramom ešte nevyjadrila. Ak by medzičasom zasadali, tak sa výsledky dozvieme zrejme najskôr v júni alebo v júli.
Čiže nevieme predvídať, čo prirodzene narúša kontinuitu, nemôžeme si dovoliť ísť s financiami do mínusu.
Festival tRadovania 2025
- Uskutoční sa 16.- 17. mája v priestoroch Umelky v Bratislave.
- Jeho cieľom je prepájanie generácií s rešpektom kultúrnej rozmanitosti.
- Spája živé ľudové tradície s moderným pohľadom a kladie dôraz na komunitný zážitok, skúsenosti lektorov, interaktivitu v podobe workshopov, tvorivých dielní, diskusií, hudobných vystúpení, či programov pre rôzne cieľové skupiny a vekové kategórie.
- Na festivale účinkujú hudobná skupina Banda, Folk & Bass Orchestra, Spojené huky Slovenska a i.+ prezentácia výberu diel Jaqueline Rudavskej z kolekcie Slovenské impresie.
- Ďalší deň bude priestor patriť tanečným, hudobným a kreatívno-tvorivým dielňam s majstrami svojho remesla pre všetky vekové kategórie.
- Sobotný program prinesie aj formát Roma dom - Tanečný dom zameraný na prezentáciu kultúry Rómov zo Slovenska a Sedmohradska.
- Vrchol večera bude zameraný na výučbu rómskych tancov zo sedmohradskej obce Szászcsávás (Rumunsko) a obce Drahňov (región Zemplín).
Akú finančnú podporu ste získali z FPU za posledné roky?
Minulý rok sme dostali podporu 45-tisíc eur, žiadali sme 60, čo bola maximálna suma. Celkový rozpočet realizovaných aktivít je samozrejme o dosť vyšší, rovnako aj miera spolufinancovania.
Rok pred tým sme dostali 50-tisíc, v minulosti 35, aktivít však bolo vtedy menej a ceny iné. Na prvý pohľad to môže vyzerať veľa, no nejde o financie na jedno podujatie, ale na celoročnú činnosť, tanečné domy, festival, vzdelávacie podujatia, vznik a uvedenie nového autorského umeleckého diela.
Zároveň si treba uvedomiť, že zastrešujeme profesionálnych tanečných pedagógov, umelcov, ktorí sú väčšinou na voľnej nohe. Vytvárame tak priestor pre ich činnosť, profesionálne pôsobenie a rast. Získané zručnosti následne uplatňujú ďalej, z čoho má benefit širšia kultúrna obec.
Paradoxom je, že z grantov často platíte prenájom priestorov, ktoré majú v správe inštitúcie zriadené ministerstvom kultúry. Tým vytvárate rôznym organizáciám príjem. No keď odstavíte občianske združenia od podobných grantov, budú z toho napokon škodovať aj ony, pretože sú tiež nútené si na svoju činnosť zarábať, a to robia aj poskytovaním priestorov či iných služieb.
Očakávate, že tento rok dostanete podporu od FPU?
Ťažko povedať. Vieme len predikovať podľa toho, čo sa dialo v iných žánroch. Viacerí ľudia či partneri, s ktorými dlhodobo spolupracujeme a o ktorých vieme, že robia kvalitné projekty, sú na listine neúspešných žiadateľov. Kritérium kvality či pozitívne hodnotenia odborných komisií už nie sú zárukou.
Časy sú zlé, no tí, čo si vážia kultúru a ide im o hodnoty, si navzájom pomáhajú a spolupracujú. Frustrácia a sklamania podnecujú vzájomnú solidaritu. Potrebujeme sa navzájom, pretože sa dopĺňame.
Ak je aj ostatná kultúrna obec úspešná, dokáže plnohodnotne koexistovať, podeliť sa o náklady či inak si pomáhať. Aj preto je dôležité, aby podpora fungovala vo všetkých žánroch umenia, ktoré máme.
Zároveň si uvedomujeme, že sa môžeme ocitnúť v koši neúspešných už len preto, čo predstavujeme či s kým spolupracujeme.
Čo máte na mysli?
