BRATISLAVA. Horúce, horúce, kričala od bolesti a strachu. Utekajúce plačúce dievčatko, Phan Thi Kim Phuc, malo 8. júna 1972 deväť rokov a na čiernobielej fotografii beží s ostatnými deťmi z horiacej vietnamskej dediny zasiahnutej napalmom.
Cez jej oblečenie prenikol napalm ako želatínová láva a doživotne ju poznačil. Svet zasa poznačila jej fotografia, ktorá sa stala symbolom vojnových hrôz a ovplyvnila pohľad verejnosti v USA na vojnu vo Vietname. Dokonca sa verí, že pomohla ukončiť jednu z najkontroverznejších vojen v amerických dejinách.
Fotograf Nick Ut za ňu získal Pulitzerovu cenu aj World Press Photo. Malému dievčatku vtedy pomohol dostať sa k lekárskej starostlivosti.
Ešte v roku 2022 podstúpila Phan Thi Kim Phuc posledné ošetrenie kože po desaťročiach bolesti, spôsobených jazvami na trupe. Jej zranenia boli také vážne, že bezprostredne po útoku si lekári mysleli, že neprežije, ale po viac ako roku liečby sa jej stav stabilizoval.
Príbeh jednej z najslávnejších snímok 20. storočia sa však ani po vyše 50 rokoch nekončí. World Press Photo totiž spochybnila autorstvo fotografie Hrôza vojny, známejšej ako Napalmové dievča.
Pripísali si zásluhu
Organizácia, ktorá túto fotografiu v roku 1973 označila za Fotografiu roka, oznámila, že „pozastavila“ dlhoročné pripisovanie autorstva Nickovi Utovi, ktorý je na dôchodku a pracoval pre agentúru Associated Press (AP).
Diskusiu o autorstve spustil dokumentárny film The Stringer, ktorý mal premiéru v januári na filmovom festivale Sundance. Dokument uvádza, že ikonickú fotografiu nezachytil Ut, no nezávislý fotograf Nguyen Thanh Nghe. Bol jedným z desiatich ľudí, ktorí v daný deň stáli na kontrolnom stanovišti neďaleko horiacej dediny.
Podľa filmu Nghe predal svoju fotografiu agentúre AP a následne sa jej editori rozhodli pripísať zásluhy Utovi, ktorý vtedy pracoval ako interný fotograf AP v Saigone.

World Press Photo spustila vlastné vyšetrovanie, výsledky zverejnila 16. mája. Interná analýza, ktorá sa uskutočnila od januára do mája, dospela k záveru, že „na základe analýzy lokality, vzdialenosti a použitého fotoaparátu v daný deň“ mohli byť fotografi Nguyen Thanh Nghe alebo Huynh Cong Phuc v lepšej pozícii na vytvorenie fotografie než Nick Ut.
Ako uviedla sprievodná správa, tejto teórii nasvedčujú vizuálne a technické dôkazy.
Pozastavenie autorstva sa však týka len otázky, kto fotografiu zhotovil. „Samotná fotografia nie je sporná,“ uviedla organizácia a ocenenie World Press Photo za túto významnú fotografiu rozhodujúceho momentu 20. storočia zostáva platné.