Z Cannes od našej redaktorky Kristíny Kúdelovej.
CANNES. Svet bol už niekoľko rokov omámený skupinou Beatles, ľudia tancovali na rock'n'roll a utápali sa v modrých očiach a drámach Elizabeth Taylorovej či Marlona Branda.
Sloboda a technologický pokrok menili domácnosti, vzťahy, životný štýl.
Len Josef Mengele ešte stále používal pozdrav Heil Hitler. Tých, ktorí boli okolo neho, mal chuť mlátiť a rozkazovať im ako nacistický dozorca, a vždy keď bola - a aj keď nebola - príležitosť, dával im lekcie o tom, ako sú v porovnaní s Nemcami geneticky podradní.
S príbehom z jeho posledných rokov života prišiel do Cannes režisér Kirill Serebrennikov.
Svoj film, nakrútený najmä vo francúzskej produkcii, nazval La Disparition de Josef Mengele.
Smrť Josefa Mengeleho.
Neboj sa, nič ti nehrozí
Mengele, prezývaný Anjel smrti, patrí k tým nemeckým nacistom, ktorí po skončení vojny utiekli do Južnej Ameriky. Myslel si, že bude mať dosť peňazí na to, aby aj bez práce mohol viesť pohodlný a bezstarostný život.
No keď k nemu začali cez rozhlas, televíziu a noviny prichádzať správy o tom, ako Mossad chytil Eichmanna a štát Izrael sa ho chystá postaviť pred súd, zmocnil sa ho nepokoj, a postupne aj strach.
Un momentito, seňor. Mossad mal len jedinú šancu chytiť a súdiť Eichmanna Čítajte Serebrennikov vytvára jeho psychologický portrét v čiernobielom, v úzkych záberoch podfarbených džezovými disharmóniami.
V publiku tak zasieva pocit dusna a stiesnenosti, slučky, ktorá sa neustále sťahuje.
Začiatkom šesťdesiatych rokov, keď sa jeho rozprávanie začína, ešte svetová verejnosť nemusela vedieť podrobnosti o holokauste a Mengele si nemusel byť vedomý toho, ako ďaleko už zašla s reflektovaním nacistickej ideológie a vyvodzovaním zodpovednosti.
