Po veľkých erbových kultúrnych inštitúciách prídu v júni na rad menšie. Kultúrna manažérka a bývalá riaditeľka Slovenského centra dizajnu MÁRIA BEŇAČKOVÁ RIŠKOVÁ v úvode týždňa zverejnila status, v ktorom opísala obavy z plánov ministerstva kultúry zrušiť, prípadne zlúčiť Slovenské centrum aj múzeum dizajnu s ďalšími inštitúciami pod zámienkou konsolidácie.
„Pán Machala dal o sebe vedieť na poradách a na ministerstve medzi zamestnancami. O svojom zámere zlučovania sa vyjadruje už dlhšie, rovnako aj o práci s budovami, ktoré sú veľmi lukratívne,“ hovorí pre SME Beňačková Rišková.
Ak by ministerstvo zrušilo inštitúciu, nie je podľa nej jasné, čo by sa stalo s desiatkami tisíc predmetmi, ktoré majú kultúrny význam a rovnako aj so zbierkovými predmetmi. „Ohrozené sú aj medzinárodné projekty, výskum, spolupráce, ktoré sú rozbehnuté. Môže sa prerušiť kontinuita, rovnako ako sa to stalo v Slovenskej národnej galérii,“ konštatuje.
V rozhovore sa dočítate:
- Čo robí Slovenské centrum a múzeum dizajnu.
- Čo sa deje v Slovenskom centre dizajnu.
- Odkiaľ prišla informácia o plánoch na zrušenie/zlúčenie centra.
- Čo by to znamenalo, ak by sa scenár naplnil.
- Aký má dosah na rozhodovanie o kultúrnej politike a systémových zmenách zrušenie Inštitútu kultúrnej politiky.
- Prečo by to, čo sa stane s centrom, malo zaujímať verejnosť.
V rokoch 2016 až 2020 ste pôsobili ako riaditeľka Slovenského centra dizajnu (SCD), zaslúžili ste sa o rozvoj inštitúcie a podporu dizajnérskej komunity. Čo sa deje v centre teraz?
Dostali sa ku mne informácie, že sa chystajú pomerne veľké zmeny v niektorých inštitúciách vrátane centra a múzea dizajnu. Odčítavam to aj po tom, čo sa dialo vo veľkých erbových inštitúciách. Teraz sa vládna garnitúra pripravuje na zmeny v tých menších. Týka sa to informačno-výskumných centier, niektoré sú spojené s múzeami, zbierkotvornou činnosťou.
Ide o Slovenské centrum dizajnu, Divadelný ústav, ÚĽUV, Hudobné centrum, Slovenské literárne centrum a možno ďalšie.
Ide o zámery na ministerstve kultúry, konkrétne tajomníka služobného úradu rezortu Lukáša Machalu. Má dôjsť k zlučovaniu inštitúcií a ich zmenám.
Aký je váš vzťah k centru?
Stále sledujem prácu kolegov a kolegýň, na viacerých projektoch spolupracujem, napríklad s výskumno-vývojovým oddelením, aj vďaka štúdiu, keďže si robím doktorát na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v oblasti výskumu dizajnu.
Ste spoluzakladateľkou Slovenského múzea dizajnu, ktoré vzniklo z iniciatívy odborníkov a verejnosti a zhromažďuje zbierky dizajnu od začiatku 20. storočia po súčasnosť. Máme niečo podobné na Slovensku?
Po rozdelení Československa naše múzeum dizajnu – Uměleckoprůmyslové museum – zostalo v Prahe. Odborníci sa v ňom však zbieraniu slovenského dizajnu príliš nevenovali a u nás bola táto oblasť nepokrytá.
Veľké množstvo budúcich zbierok, kultúrneho dedičstva sa ničilo. Išlo o priemyselné výrobky, ktoré sa už nevyrábali alebo originály – prototypy, ktoré stále mali starnúci výtvarníci doma. Ľudia postupne zomierali a pozostalosti sa vyhadzovali.
Na Slovensku nebola inštitúcia, ktorá by odborne spracúvala tento typ kultúrneho dedičstva. Grafický dizajnér, pedagóg, spoluzakladateľ Slovenského múzea dizajnu Ľubomír Longauer začal skúmať grafický dizajn, objavil krásne veci, ktoré neboli známe.
Po roku 2003 z iniciatívy Longauera a vtedajšieho vedenia Slovenského centra dizajnu vzniklo hnutie, ku ktorému som sa neskôr pridala aj ja. Po roku 2010 sme intenzívne pracovali na výskume, zbierkach. Mám pocit, že stále musíme bojovať a zápasiť o existenciu, tak, ako to bolo aj pri vzniku múzea dizajnu.
Napísali ste verejný status o tom, že ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS) a generálny tajomník služobného úradu rezortu Lukáš Machala sa chystajú znovu likvidovať centrum dizajnu a v rámci neho aj múzeum. Odkiaľ máte túto informáciu?
Pracovala som s ministerstvom kultúry na Stratégii kultúry a kreatívneho priemyslu Slovenskej republiky 2030, ktorá bola prijatá v roku 2023 a je ignorovaná súčasným vedením. Zapájam sa do rôznych kultúrnych aktivít a zákulisné informácie z ministerstva sa ku mne prirodzene dostanú, keďže sa o dianie v rezorte intenzívne zaujímam.
Pán Machala dal o sebe vedieť na poradách a na ministerstve medzi zamestnancami. O svojom zámere zlučovania inštitúcií sa vyjadruje už dlhšie, rovnako aj o práci s budovami, ktoré sú veľmi lukratívne. Na Jakubovom námestí sídli Divadelný ústav, Štúdio 12 a Slovenské centrum dizajnu tam má knižnicu, administratívne priestory, či Hurbanove kasárne, Dom umenia a ide aj o iné budovy v centre Bratislavy.
Nikto však nevie, do akej miery to myslí vážne. Ak sa aj riaditelia dopytujú, nedostanú odpoveď. Preto sme sa rozhodli ozvať my, odborná verejnosť. Zatiaľ ide o upozornenie, aby sme boli v strehu.
Nejde o iniciatívu centra dizajnu, ale o našu: pod mail, ktorý šírime, som sa podpísala ja, historička umenia, bývalá riaditeľka centra Katarína Hubová, dizajnér, pedagóg Palo Choma, spomínaný Ľubomír Longauer, historička umenia, zakladajúca šéfredaktorka časopisu Designum Adriena Pekárová, grafický dizajnér a pedagóg na VŠVU Stanislav Stankoci a dizajnér Braňo Matis.
Beňačková Rišková v rokoch 2016 až 2020 pôsobila ako riaditeľka Slovenského centra dizajnu (SCD), kde sa zaslúžila o rozvoj inštitúcie a podporu dizajnérskej komunity. (zdroj: Marko Erd/SME)Prečo hovoríte, že idú znovu likvidovať centrum dizajnu?
