Mohla byť ako každý iný hotelový hosť a snažiť sa dosiahnuť luxusný rezortový zen. Opaľovanie sa na súkromnej pláži a čítanie kníh pri hotelovom bazéne. Výdatné raňajky a pitie ľahkých drinkov, ktoré zmysly otupujú iba do prijateľnej miery.
Ona však do tohto umelohmotného sveta prišla písať knihu o sebe a hľadať odpovede na to, prečo stále padá do čudných vzťahov s čudnými ľuďmi. Ako je možné, že zas a znova uteká od násilia, vylíže sa zo zranení a oblúkom sa vráti do rovnakej alebo ešte horšej situácie? Prečo stále dostáva bitku, poslúcha na slovo a stále aportuje? Prečo o sebe hovorí ako o suke? A prečo Slovensko neratifikovalo Instanbulský dohovor?
Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava v koprodukcii s nezriaďovaným divadlom Uhol_92. uviedlo ako poslednú inscenáciu sezóny dramatický debut Kristiána Lazarčíka Noc v Istanbule. Je inšpirovaný jeho oceňovanou poviedkou Zrazenina a režijne sa ho ujala Alžbeta Vrzgula.
O násilí hovorilo trinásť mužov a jediná žena
„Mám v sebe zapísané, že ľudia, ktorých má niekto rád, čakajú, kedy s tým ten druhý prestane a keď naozaj prestane, chcú, aby ich miloval viac. Láska na striedačku ako elektrina v rozpadnutom dome. Nachvíľu sa zasvieti, všetko vyzerá normálne, ale niekde hlboko v mozgu, v srdci, v duši tušíš, že skôr či neskôr ten prúd zase vypadne,“ uvažuje nahlas mladá žena, ktorá prostredníctvom svojej postavy premýšľa aj nad sebou.
Niekedy je to pekný chaos. Občas vystupuje ako autorka, občas ako postava. Raz vidíme, ako ju priatelia zachraňujú z jedného hrozného vzťahu, onedlho sa situácia takmer rovnako opakuje. A do toho tréner pri hotelovom bazéne dáva erudovanú prednášku o tom, ako sa Slovensko vzdalo dohovoru o prevencii rodovo podmieneného násilia.
Je až pozoruhodné, aký dramatický bol osud dokumentu, ktorý hovorí, že ženy a dievčatá sú vystavené vyššiemu riziku rodovo podmieneného. Pripomenieme si, že pri príprave jeho ratifikácii v roku 2011 bolo trinásť mužov a jediná (!) žena. Že strana SNS pri jeho odmietaní argumentovala tým, že Slovensko jeho prijatím príde o tradičnú veľkonočnú šibačku a že vtedajší premiér Peter Pellegrini pri jednej z debát o násilí na ženách použil slovný obrat „vymlátiť politický kapitál“.
