Jeho kniha rozpráva príbeh úprimného tínedžera s osobitým humorom, ktorý osloví dievča v mestskej hromadnej doprave. Spoločne zisťujú, že stredná škola v skutočnosti nemá veľa podobné s tým, ako ju vykresľujú seriály alebo knižky. Pekní chalani často nie sú fajn, dobrí chlapci vedia byť toxickí a prvé sexuálne zážitky nemusia byť kúzelné.
Český spisovateľ PETR HANEL napísal román O hvězdách víš h*vn*, ktorý sa stal debutom roka 2024 na HumbookAwards a získal si čitateľstvo nielen z mladej generácie.
Ako sám vraví, chcel zobraziť realitu, pretože mu v tínedžerských časoch v literatúre chýbala. „Vnímal som totiž len ilúziu toho, ako je všetko ružové, pekné. Bol som otvorený a o tom, čo sa mi dialo, som hovoril svojim kamarátom. No málokedy sa mi niekto zdôveril so svojím prežívaním. Chýbalo mi, aby niekto povedal, že to, čo zažívam, neprežívam sám,“ hovorí Hanel.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo napísal knihu O hvězdách víš h*vn*.
- Ako je v nej vyobrazená manosféra.
- Či idealizujeme svet mladých ľudí.
- Prečo knihu písal deväť rokov.
- Či sa dá cez príbehy vytvárať ďalší typ mužskej identity.
Akým ste boli tínedžerom?
Všeobecne som kamarátsky človek a tak som nikdy nerobil rozdiely medzi ľuďmi. Bolo jedno, či šlo o outsiderov, alebo dievčatá a chalanov. Bavil som sa s tínedžermi z rôznych sfér. Niektorí chalani často negatívne komentovali, že som sa bavil s dievčatami, alebo aj to, že prejavujem emócie.
Marky, hlavný hrdina vašej knihy je citlivý, rád sa zamýšľa, je viac romantikom. Boli medzi vaším mladším ja a ním nejaké podobnosti?
Nikdy som sa nebál priznať, že Marky je ako ja. Nešiel som do takých extrémov ako on, ale veľakrát mi veci nevyšli, pretože som bol „ príliš dobrý“, a tak som upravoval svoje správanie. Rovnako ako on som zažil odmietnutie vo vzťahoch.
Väčšinou sa mi však tento neúspech podarilo zlomiť, a tak som našťastie nespadol som do špirály ako môj knižný hrdina. Veľmi ma zaujíma, akoby to vyzeralo, keby som vyrastal za prítomnosti manosféry a niekto by ma utvrdzoval v tom, čo mi vtedy šlo hlavou.
Čo to bolo?
Myšlienky ako napríklad, že dievčatá chcú hajzlov a že by som sa tak mal tiež správať.
Iste, mal som kamarátov, ktorí ma často podporili v tom, čo si myslím, no je iné, keď vás utvrdí niekto s vysokým počtom sledovateľov a zobrazení.
V súčasnosti sú mladí muži na sociálnych sieťach často vystavení ľuďom, ako je Andrew Tate, ktorí propagujú toxickú maskulinitu. Aj Marky sa riadi radami „holohlavého muža z YouTube“, má aj pocit, že sa mu u dievčat potom darí, no napokon zistí, že tadiaľto cesta nevedie. Myslíte si, že to tak funguje aj v reálnom svete?
Ľudia sa v živote menia vtedy, keď si tvrdo narazia hubu. Pravdepodobne prestaneme rýchlo šoférovať, až keď nabúrame. Rád by som veril, že sa to stane aj pri týchto prípadoch.
Často však hrozí, že mladý človek, ale aj dospelý muž, upadne do akejsi priepasti.
Manosféra chce vrátiť svet do dobrých čias, keď o veciach nerozhodovali ženy (píše Soňa Jánošová) Čítajte Tata v knihe priamo nespomínate. Chápu tak čitatelia tému manosféry?
Stretávam sa s tým, že mnohí ľudia v knihe túto tému nevnímajú. Možno je to práve preto, že Tatovo meno v knihe nespomínam.
Nemenoval som ho, pretože som mu nechcel dávať priestor. Zároveň som chcel ukázať, že keď sa o niekoľko rokov objaví niekto iný, pôjde o univerzálny vzor „mačo týpka“. Tí, čo ho poznajú, ho v príbehu nájdu.
Román O hvězdách víš h*vn*, sa stal debutom roka na HumbookAwards 2024, získal si čitateľov a čitateľky nielen z mladej generácie. (zdroj: Host)Postavy vo vašej knihe bojujú s neistotou, smútkom, rôznymi tlakmi spoločnosti. Myslíte si, že práve takéto stavy sú podhubím, z ktorého manosféra čerpá silu? Využíva túto zraniteľnosť?
Zraniteľní sme kedykoľvek, nielen keď sme tínedžeri, ale aj keď sme vo vzťahu a stretávame sa s neúspechom. Prerastie nami neistota a algorytmus to vie veľmi rýchlo vycítiť. Zrazu máme pocit, že nám manosféra dáva odpovede: že niečo
neklapalo, lebo som bol málo muž a nemal som jej rešpekt.
Ako vieme predísť prijímaniu takýchto negatívnych vzorov?
Je to beh na dlhú trať. Podobne ako s dezinformáciami musíme detegovať, že ide o problém. Musíme vzdelávať ľudí, hovoriť o tom, venovať sa manosfére tematicky cez umenie a v popkultúre. Verím, že Hviezdy sú jednou z prvých lastovičiek a ostatné diela pôjdu podobným smerom.
