Za desať rokov existencie Inkognita sa na moderátorskej stoličke vystriedal len raz s Michalom Hudákom, v silvestrovskom vydaní.
Inak by VLADO VOŠTINÁR nechcel sedieť v paneli, ako volá stôl hádačov povolaní. Dnes už z nich síce nemá takú trému ako pri úplne prvom nakrúcaní, no i tak obdivuje ich pohotovosť a humor.
Za tie roky sa navzájom poznajú tak dobre, že sa musí správať ako pokrový hráč, aby z jeho reakcií nevyčítali správne odpovede.
Inkognito slávi desať rokov na obrazovkách a čísla sledovanosti sú stále veľmi dobré. Čím to podľa vás je?
Je toho viac, ale najdôležitejší sú uveriteľní zabávači, ktorí sa na zabávačov nehrajú, ale vychádza to z nich. Druhá vec je, že náš program ukazuje, akých veľmi šikovných ľudí v povolaniach máme na Slovensku.
A tretí faktor úspechu je jednoduchosť formátu. Náš program nie je prekombinovaný. Vyzerá to jednoducho – tu máš indíciu a uhádni, ale nie je jednoduché dobre to všetko skombinovať.
Ak si dobre pamätám úplne prvú verziu z rokov 2003–2007, tak ste fakt nič nezmenili, ešte aj ten tablet, ktorý počíta nesprávne odpovede, máte stále rovnaký.
Herečka Barbora Bezáková: V Istanbule som sa cítila ako hviezda svetového formátu Čítajte V tej prvej verzii to bolo mechanické koliesko, v novej verzii je to tablet, trošku sme sa posunuli, nech pôsobíme moderne. (Smiech.) Bola by škoda meniť niečo, na čo sú ľudia zvyknutí. Zmena by išla proti nám. Lebo naozaj platí – Čo funguje, nemeň.
A skúšali ste niekedy niečo zmeniť, ak nerátame silvestrovské či iné špeciály? Neurobili ste ani jeden pokus – omyl?
V prvej sérii sa jeden pokus urobil. Tajní hostia prichádzali zahalení v kostýme, aby ich nebolo vidno, ale veľmi rýchlo sa to vrátilo späť a odvtedy sme žiadne pokusy – omyly nerobili. Nastavilo sa to, zafungovalo to a takto to ide s rovnakým štúdiom, s rovnakou zvučkou a s rovnakými ľuďmi.
Pamätáte si ten pocit, keď ste Inkognito robili prvýkrát?
Na to sa nedá zabudnúť, lebo som mal príšernú trému. Ani som nevedel, či som na pódiu. Pramenilo to z toho, že som uvádzal program, v ktorom sedeli tie najväčšie herecké osobnosti – myslím Maroša Kramára, pani Majdu Pavelekovú, Zdenku Studenkovú, Emila Horvátha… Neskôr sa striedali aj Jožko Vajda s Jankom Kronerom.
Šou Inkognito oslavuje 10 rokov existencie. (zdroj: TV JOJ)Boli to najjagavejšie hviezdy, dodnes sú, a ja – v úvodzovkách nikto – som ich moderoval pred vypredaným Štúdiom L+S. Pamätám si, ako som bojoval sám so sebou.
What´s My Line
V roku 1950 začala americká CBS, vtedy ešte čierno-bielo, vysielať zábavný program What´s My Line.
Štyri známe televízne osobnosti v nej hádali povolania ľudí z publika, pričom museli klásť len otázky, na ktoré sa dá odpovedať áno alebo nie. Za zápornú odpoveď stratili bod.
V poslednom kole im zaviazali oči a hádali, aká známa celebrita prišla do štúdia. Medzi nimi boli napríklad Elizabeth Taylor, Salvador Dalí či Alfred Hitchcock.
Formát sa vysielal 17 rokov, mal 876 epizód, získal tri ceny Emmy a jeden Zlatý glóbus. Licencované verzie sa vysielali aj v ďalších krajinách.
Obnovená verzia fungovala až do roku 1975, potom ešte viackrát skúšali formát oživiť.
Po páde železnej opony šou objavili krajiny spoza nej. Aj Slovensko, kde sa v rokoch 2003–2007 vysielalo Inkognito.
Po sporoch s vlastníkom licencie však muselo skončiť, hoci ho sledovalo milión divákov. V roku 2015 sa v legálnej licencii Inkognito objavilo znovu.
V roku 2007 sa Inkognito skončilo pre licenčné naťahovačky s Freemantlom, vlastníkom formátu. Ale prečo sa to v roku 2015 obnovilo? Kto si na ten formát spomenul?
Pamätám si, akoby to bolo dnes. Posielal som Rolovi Kubinovi, čo je náš programový riaditeľ, sms-kou námet na program, ktorý som s ním chcel prerokovať. A on mi iba odpísal, že zabudni na takéto veci, chcem robiť Inkognito, si na palube? Ideš do toho s nami?
Neváhali ste ani sekundu?
Sekunda bola príliš dlhá na tú chvíľu. Ak so mnou počítaš, ak to nemyslíš iba zo srandy, ak reálne o mne uvažuješ na moderátorský post, tak som okamžite na palube.
Nechceli ste byť radšej v pozícii hádača?
Nie! Preboha, v žiadnom prípade! Tí, ktorí sedia oproti mne, sú takí šialene dobrí, že ja by som medzi nimi zhorel. To rýchle tempo nápadov, reakcií, glos, veľmi presných, veľmi vtipných, to nedokáže hocikto.
Sadnúť si medzi nich a držať lajnu, nevytvárať vzduchoprázdno, byť plnohodnotný člen panelu – tak sa to volá v našej hantírke – je naozaj ťažké. Skúšali to mnohí a sami pochopili, že to nie je hocičo. Som rád, že som súčasťou Inkognita, ale na opačnej strane, oproti nim.
Kto je podľa vás najlepší hádač?
