Pri príležitosti 78. ročníka filmového festivalu v Cannes francúzska ministerka kultúry Rachida Dati a viac ako dvadsať jej európskych kolegov vyzývajú na vytvorenie Európy kultúry, ktorej ústrednou súčasťou by mala byť kinematografia.
Európsky film predstavuje len tretinu návštevnosti kín v Európe a ešte o niečo menej v prípade streamovacích služieb. Naše siedme umenie však bolo historicky hnacou silou našej únie, s množstvom tvorcov a talentov, ktorí sa dostali do nášho spoločného filmového panteónu, ako aj do svetového dedičstva. Ale dnes, od Lisabonu po Helsinki, od Dublinu po Atény, hoci každá krajina zostáva verná svojmu národnému filmu, je to práve záujem o hollywoodskú fantáziu, ktorý spája európske publikum – a ázijskú fantáziu, ktorá spája nové generácie.
Príčiny sú známe: kým iné kinematografie napredujú v tesných radoch v globálnej konkurencii, tá naša napreduje nekoordinovane, s množstvom hercov a herečiek, ktorí snívajú v rôznych jazykoch a kultúrach. Lebo práve rozmanitosť a jej presadzovanie sú charakteristickými črtami európskej kultúrnej identity. Výzvou, ktorá nás dnes musí zjednotiť, je urobiť z tejto filmovej rozmanitosti plnohodnotnú súčasť potvrdenia európskej kultúrnej suverenity v kontexte, keď sa objavuje hrozba zavedenia logiky globálnej obchodnej vojny v kultúrnom sektore, a to predovšetkým vo filme.
78. ročník Filmového festivalu v Cannes nám dáva príležitosť konštatovať náš mimoriadny spoločný úspech. Z posledných desiatich Zlatých paliem bolo sedem európskych. V tomto ročníku predstavuje európsky film 62 % všetkých filmov rôznych žánrov. Veľké mená kinematografie, ako Joachim Trier, Jean-Pierre a Luc Dardenne, Mario Martone, spolupracujú s novou generáciou režisérov a režisérok, medzi ktorých patria Zuzana Kirchnerová, Tarik Saleh, Julia Ducournau, Mascha Schilinski, aby sme spomenuli aspoň niektorých. V žilách Starého kontinentu nikdy neprestala prúdiť nová krv.
Sedíme na zlatej bani a nie sme si toho dostatočne vedomí. Naša oddanosť dôraznej obrane rozmanitosti našich kultúr, ktorá sa pred dvadsiatimi rokmi zhmotnila v Dohovore UNESCO o kultúrnej rozmanitosti, nám umožnila zachovať bohaté, meniace sa a jedinečné filmové prostredie.
Európa v oblasti filmu verí v rozmanitosť, prekvapenie, niekedy aj šok. Veríme vo filmy zakorenené v historickej, sociálnej a ľudskej realite, ktoré rezonujú s tými, ktorí z nej pochádzajú, a priťahujú tých, ktorí ju objavujú. Veríme v malé filmové zázraky, ktoré spájajú ľudí za hranicami. Veríme vo filmy, ktoré sa nepáčia všetkým. Festival v Cannes je toho dôkazom: máme dlhú tradíciu legendárnych, Homérskych, živých filmových škriepok, ktoré by sme za nič na svete nevymenili za fádne filmové prostredie.
Je síce ťažké presne vymedziť kontúry európskej predstavivosti, na rozdiel od iných geograficky jasne identifikovateľných fantázií. Ale je to bezpochyby najväčší kompliment, aký môžeme našim filmárom, ktorých slobodu tvorby bránime zubami-nechtami, vyjadriť. Túto absolútnu slobodu bránime aj pre ostatných. Svetové kinematografie sa nemýlia, keď hľadajú partnerstvá s Európou, ktorá je atraktívna pre medzinárodné nakrúcanie vďaka našej technickej expertíze a charakteristickému európskemu duchu.
V čase, keď sa slová rozmanitosť a sloboda obrátili proti sebe samým v neuveriteľnom prevrate hodnôt, v čase, keď Európa znovu objavuje naliehavosť brániť to, čím je a čo jej je najdrahšie, my, ministri kultúry Európskej únie, vyzývame na spoločné úsilie v prospech Európy kultúry, ktorej súčasťou musí byť aj kinematografia. Ide o to, aby sme rozšírili obzory možností a vzbudili v európskom publiku záujem o filmovú tvorbu svojich najbližších susedov. V tomto smere sa už veľa urobilo. Ale môžeme a musíme – medzinárodný kontext to vyžaduje – ísť ešte ďalej.
A na to sa musíme najprv zbaviť rétoriky, ktorá úspech filmu na svetovej scéne pripisuje výlučne jeho filmovým kvalitám a ignoruje finančné, komerčné a dokonca politické sily, ktoré sú potrebné na to, aby film zvíťazil na vštekých frontoch. Kino je umenie, ale aj priemysel. Preto distribúcia filmov za hranice vyžaduje koordinovanú stratégiu a silnú politickú vôľu. Túto vôľu máme viac ako kedykoľvek predtým.
Chceme spojiť svoje sily, aby sme viac podporili šírenie diel v celej Európe, či už ide o nové diela alebo diela, ktoré sú súčasťou kultúrneho dedičstva. Chceme, aby európsky film zaujal miesto, ktoré mu patrí vo všetkých médiách v Európe, aby bol oceňovaný, publikovaný, aby ho bolo možné nájsť, keď ho hľadáme, a dokonca aj keď ho nehľadáme, bez ohľadu na algoritmy. Chceme, aby Európa zostala veľkým priestorom koprodukcií, ktorý nám priniesol mnoho spoločných referencií, spoločných príbehov a známych tvárí. Ešte nedávno sme v kinematografii, ale aj v audiovízii, dokázali, čoho sme schopní, keď spojíme sily: filmy L'Enlèvement alebo The Square, animovaný film Flow, dokumentárny film Timestamp, seriály Parlement alebo Kaboul sú skvosty, ktoré vznikli vďaka európskej spolupráci a sú dôkazom toho, že naši filmári vedia všetko.
Tieto naliehavé úlohy – lepšie spolupracovať a lepšie zdieľať naše diela – budú prioritou európskeho programu v nadchádzajúcich mesiacoch. Dnes ich potvrdzujeme ako absolútne strategické opatrenia pre našu európsku a kultúrnu suverenitu. Rovnako potvrdzujeme to, čo nás spája a čo nás ako Európanov a Európanky charakterizuje.
Podpísaní:
- Nemecko – Dr. Wolfram Weimer, štátny tajomník spolkového kancelára pre kultúru amédiá
- Rakúsko – Andres Babler, vicekancelár a spolkový minister pre bývanie, umenie, kultúru, médiá a šport
- Belgicko – Caroline Gennez, flámska ministerka pre oblasť blahobytu, boja proti chudobe, kultúry a rovnosti príležitostí. Ministerka Gennez (flámska komunita) sa podpisuje aj v mene svojich kolegov, ministerky Elisabeth Degryse (francúzska komunita) a ministra Gregora Frechesa (nemecky hovoriaca komunita).
- Bulharsko – pán Marian Bachev, minister kultúry.
- Cyprus – Dr. Vasiliki Kassianidou, ministerka zodpovedná za kultúru
- Chorvátsko – Dr. Nina Obuljen Korzinek, ministerka kultúry a médií
- Dánsko – Jakob Engel-Schmidt, minister kultúry
- Španielsko – Ernest Urtasun i DOmènech, minister kultúry
- Estónsko – Heidy Purga, ministerka kultúry
- Fínsko – Mari-Leena Talvitie, ministerka vedy a kultúry
- Francúzsko – Rachida Dati, ministerka kultúry
- Grécko – Dr. Lina Mendoni, ministerka kultúry
- Írsko – Patrick O´Donovan, minister umenia, kultúry, komunikácií, médií a športu
- Taliansko – Alessandro Giuli, minister kultúry
- Lotyšsko – Agnese Lace, ministerka kultúry
- Litva – Sarunas Birutis, minister kultúry
- Luxembursko – Éric Thill, minister kultúry
- Malta – Dr. Owen Bonnici, minister národného dedičstva, umenia a miestnych samospráv
- Holandsko – Dr. Eppo Bruins, minister školstva, kultúry a vied
- Poľsko – Hanna Wroblewska, ministerka kultúry a národného dedičstva
- Portugalsko –Dalila Rodrigues, ministerka kultúry
- Slovinsko – Dr. Asta Vrecko, ministerka kultúry
- Slovensko –Martina Šimkovičová, ministerka kultúry
- Švédsko –Parisa Liljestrand, ministerka kultúry
