PARÍŽ, BRATISLAVA. Cez bezpečnostnú kontrolu prešli bez problémov. Vyzerali ako bežní návštevníci, ukázali svoje ruksaky, nič nebezpečné v nich nemali. Žiadny zamestnanec parížskeho Musée Grévin nenadobudol podozrenie, že by chceli čosi zničiť alebo ukradnúť.
A predsa sa im podarilo zmocniť sa voskovej figuríny francúzskeho prezidenta a vyniesť ju na ulicu.
"Zhodili inú sochu, aby odvrátili pozornosť strážnika a utiekli aj s Marconom cez núdzový východ," opísal manažér múzea situáciu, ktorá pondelok 2. júna zamestnala väčšinu francúzskych médií.
Páchateľmi boli členovia organizácie Greenpeace. Emmanuela Macrona potom postavili pred ruskú ambasádu, aby poukázali na jeho údajné pokrytectvo, keďže Francúzsko neprerušilo ekonomické vzťahy s Ruskom, hoci ho verejne kritizuje. V rukách držali transparent so slovami: Ukrajina horí, biznis pokračuje.

Vedenie múzea ešte netuší, v akom stave dostane figurínu späť, píše denník Le Figaro, no už teraz vážne uvažuje nad tým, či ešte nejaké sochy politikov bude vystavovať.
Macron bol drahý aj nevydarený
Politici sú v múzeách voskových figurín dlhodobo ohrozeným druhom. V Berlíne v roku 2008 odsekli hlavu Hitlera. V Paríži v roku 2014 zničili členovia ukrajinského hnutia Femen Putina. A v múzeu voskových figurín v Texase už zopárkrát čelili útokom sochy Baracka Obamu, Georgea W. Busha - a najmä Donalda Trumpa.
"Nie vždy je to zámerné poškodenie, niekedy nie," cituje New York Times hovorkyňu múzea v San Antonio.
Figurínam môže ublížiť aj to, keď sa pri nej mocú návštevníci, aby si s nimi urobili selfie.
No keďže neraz ide o jednoznačný prejav vandalizmu vychádzajúci z negatívnych emócií voči vyobrazenej osobe, múzeá radšej politikov z výstavy sťahujú a nahrádzajú ich celebritami zo šoubiznisu.
V slávnom múzeu Madame Tussauds v Londýne v tom majú jasno už dávno. Nevystavujú nikoho, kto môže spoločnosť polarizovať.
Vytvoriť jednu figurínu trvá približne osemsto hodín, píše New York Times. Pracuje na nej dvadsať umelcov, ktorí potrebujú predlohu aspoň dvestokrát premerať, kým sa dopracujú k želanej podobe. Keď sa k nej nedostanú naživo, musia si vystačiť s fotografiami.
A nie je to len zdĺhavý proces, ale aj drahý.
Denník Le Figaro uvádza, že vo Francúzsku stojí výroba jednej voskovej sochy približne štyridsaťtisíc eur. Konkrétne Macronovu bolo treba aj prerábať, pretože sa na prvý pokus úplne nevydarila.
Spor, ktorý sa nás netýka
Slabou stránkou vystavených figurín v Paríži je, že nie sú nainštalované fixne. Pretože pracovníci ich musia pomerne často a z rôznych dôvodov presúvať. Keby boli zabezpečené ochranným systémom, alarm by sa zapínal non stop.
To využili aj členovia Greenpeace pri Emmanuelovi Maconovi. Len ho vysunuli z vymeniteľnej tyče.

Samotná akcia pred ruskou ambasádou v Paríži len pár minút. Nemusela ani zasahovať polícia, odišli sami po tom, čo si ich akciu zaznamenali fotografi.
Útoky na vystavené diela boli najmä pred dvomi rokmi veľkým problémom svetových múzeí. Radikálni aktivisti tak upozorňovali, napríklad, na to, že sa nerieši klimatická kríza.
Riaditeľ Muséé Grévin v Paríži Yves Delhommeau je z toho nešťastný. "Nestalo sa to prvý raz, že sme sa stali obeťou sporu, ktorý sa nás vôbec netýka."
Napriek riziku, že sa čosi podobné zopakuje, medzi vystavenými figurínami naďalej zostanú bývalí prezidenti Nicolas Sarkozy, François Holland, bývalá nemecká kancelárka Angela Merkel, pápež František či Karol III.
A po revízii znovu i Emmanuel Macron.